Turecko splnilo podmienky na otvorenie rokovaní a očakáva, že aj Únia teraz splní svoj minuloročný sľub a 3. októbra ich odštartuje. Rokovací mandát však musia schváliť všetky členské krajiny a s blížiacim sa termínom sa opäť vynoril problém okolo rozdeleného Cypru.
Ankara koncom júla podpísala protokol o rozšírení colnej dohody s úniou na desať nových členov, vrátane Cyperskej republiky, zastupujúcej grécku časť ostrova. K protokolu však pripojila vyhlásenie, že zmluva s Cyprom nie je jeho oficiálnym uznaním.
"Je to paradox," komentuje Stavros Papagianneas z cyperskej ambasády pri EÚ. "Cyprus bude pri každom jednom kroku nastávajúcich rokovaní a Turecko nás nebude môcť ignorovať."
Okrem politických ťahaníc má vyše tridsaťročný spor aj praktické dôsledky. Cyperské lode, ale aj medzinárodné plavidlá smerujúce z cyperských brehov, majú zakázaný vstup do tureckých prístavov. Rovnaké obmedzenia platia pre cyperské lietadlá v tureckom vzdušnom priestore.
Brusel po podpísaní colného protokolu na Turecko niekoľkokrát apeloval, aby s takými praktikami prestal. Britské predsedníctvo avizovalo, že táto požiadavka zaznie aj na summite.
Ďalšou témou summitu je Chorvátsko. Záhreb dúfa, že únia obnoví rokovania, ktoré stoja kvôli generálovi Gotovinovi, ktorého stíha medzinárodný trestný tribunál pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Hlavná žalobkyňa haagskeho tribunálu Carla del Ponteová však práve včera zopakovala, že Chorváti nerobia dosť.
Autor: Lucia Kubošová,Brusel
