FOTO - ARCHÍV
Ľudia a spoločnosťČilský prezident Salvador Allende za krátkych 1000 dní v úrade zmenil krajinu na nepoznanie. Presvedčený marxista vnútil Čile vlastnú verziu komunizmu, akúsi čilskú cestu k socializmu. Po krátkom úspechu experiment stroskotal a krajina sa dostala na pokraj ekonomického kolapsu. "Sympatický intelektuál" je napriek tomu dodnes pre veľkú časť ľavicového sveta ikonou. Prispel k tomu najmä jeho tragický koniec, ku ktorému dopomohla aj americká spravodajská služba. Pred 35 rokmi 4. septembra 1970 vyhral Salvador Allende Dossens šokujúco v prezidentských voľbách.
Allende sa vydal na politické chodníčky už počas štúdií na vysokej škole. Radšej ako medicíne, ktorú študoval, sa venoval spôsobu, ako v Čile rozbehnúť revolúciu a poraziť kapitalizmus. Medzi členmi socialistickej strany patril medzi najvášnivejších diskutérov. Stal sa jej lídrom. Postupne sa vypracoval na ministra zdravotníctva, poslanca či senátora.
Vytrvalo však túžil najmä po prezidentskom kresle. Po troch neúspešných pokusoch v prezidentských voľbách zvykol Allende vravievať, že na vlastnom epitafe bude mať vyryté: "Tu leží budúci prezident Čile."
Na štvrtý pokus v roku 1970 mu to predsa len vyšlo. A celý svet, najmä Spojené štáty, bol na nohách. Vôbec prvykrát v histórii Latinskej Ameriky sa prostredníctvom demokratických volieb dostal na čelo štátu marxista. Washington sa začal obávať, že z Čile sa stane juhoamerická bašta komunizmu, odkiaľ sa bude šíriť naprieč kontinentom.
Vzhľadom na to, že Allende zvíťazil pred bývalým prezidentom Jorgem Alessandrim len o necelé dve percentá, podľa ústavy si mal medzi dvoma najúspešnejšími kandidátmi vybrať Kongres. CIA dúfala, že ten nakoniec zvolí Alessandriho, ktorý sa na to vzápätí svojej funkcie vzdá a vypíšu sa nové voľby. Jeden z prvých plánov, ako sa zbaviť Allendeho, nevyšiel. Podľa nepísaného pravidla dal totiž Kongres, podobne ako v predošlých prípadoch, prednosť kandidátovi s najvyšším počtom hlasov.
Krátko po zvolení prišiel Allendeho navštíviť kubánsky vodca Fidel Castro, ktorému sa v Čile tak zapáčilo, že zostal takmer celý mesiac.
Allende sa chopil príležitosti. Ako hlásal jeho predvolebný program, začala sa okamžite vlna znárodňovania. Medzi prvými sa do štátnych rúk dostal národný poklad - medené bane, do ktorých predtým investovali najmä korporácie zo Spojených štátov.
Postupne si začal Allende brúsiť zuby aj na bankový sektor. Presadil radikálne zvýšenie platov, každé čilské dieťa dostalo nárok na pol litra mlieka denne. Ceny potravín zmrazil prezidentským dekrétom.
Spočiatku to fungovalo. Kúpna sila obyvateľstva sa zvýšila a s ňou rástol aj konzum a produkcia. Nezamestnanosť sa znížila. Na zvýšený dopyt čilská ekonomika však pripravená nebola. Rapídne narástol dovoz a v krajine začal prekvitať čierny trh, na ktorom za reálne ceny ľudia nakupovali nedostatkové potraviny ako ryžu alebo cukor. Inflácia už rok po voľbách dosahovala 140 percent.
Na jar 1973 sa situácia v krajine vyhrotila. Okrem zástupcov strednej vrstvy proti marxistickej politike začali protestovať už aj nespokojní baníci z najhlbšej bane na svete El Teniente, ktorú predtým zobrali americkej firme.
Na konci júna nevyšiel prvý pokus o puč. V septembri na prezidentský palác zaútočil čerstvo vymenovaný vrchný veliteľ pozemných ozbrojených síl Augusto Pinochet. Allende mu pritom do poslednej chvíle dôveroval.
Na palác útočili stíhačky. Zúfalý prezident Salvador Allende radšej spáchal samovraždu. Zastrelil sa pištoľou, ktorú mu daroval Fidel. Napriek tomu, že túto verziu potvrdil Allendeho osobný lekár a jeho rodina ju nikdy nespochybnila, teórie o jeho zavraždení sú stále populárne.
K imidžu ľavicového mučeníka nakoniec prispela aj angažovanosť Spojených štátov. "Neurobili sme to, ale vytvorili sme na to najlepšie možné podmienky," s obľubou ľavicové servery citujú bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera.
V utorok - Albert Schweitzer
