Téma zneužívania ľudských klonov sa môže zdať novátorskou, v skutočnosti sa však film Ostrov inšpiroval hlavne americkým béčkovým hororom The Clonus Horror z roku 1979, kde si bohatí americkí potentáti nechávali vytvoriť vlastné klony, aby si predĺžili životy.

Prvá polovica Ostrova odľudšteným chladom, dôrazom na studenú architektúru, v ktorej sa človek stráca, pripomenie sci-fi drámu GATTACA z roku 1997, v ktorej o právo byť plnohodnotnými ľuďmi i napriek neplnohodnotným génom bojovali Ethan Hawke a Uma Thurmanová.

Spurný klon Lincoln 6 Echo, trápený nočnými morami, vidinami, predstavami i schopnosťami, ktoré si nedokáže vysvetliť, začne narúšať pravidlá života na základni. Čoskoro príde zlom, v ktorom odhalí ilúzie a lži, ktoré ho obklopujú. Utečie spolu s krásnou Jordan 2 Deltou.

Druhá polovica - to je typický akčný spektákel Michaela Baya, podobný jeho filmom Skala, Armageddon či Pearl Harbor. Naháňačky, súboje, streľba, úteky, skoky, pády, oheň, vrtuľníky, kamióny, ako zbraň dokonca slúžia aj nápravy železničných vagónov. Tu už niet priestoru na filozofické úvahy, moralizovanie či rozvíjanie charakterov. Prvá a druhá časť, každá osve, predstavujú vyšší priemer. Problém je v tom, že majú spolu tvoriť jednoliaty celok, ale ho netvoria.

Ostrov nie je filozofickým sci-fi, ale ani akčným vedecko-fantastickým trilerom. Ak vôbec niečím vzrušuje, tak najmä množstvom nevyužitých príležitostí. Námet sa predsa dal spracovať celý do akčnej či do vážnej dramatickej podoby. Dokonca ani rozpoltenosť by neprekážala, pretože by bolo jednoduché funkčne ju využiť a odôvodniť náhlu zmenu optiky i poetiky. Bay však opovrhol núkajúcou sa príležitosťou, ako keby sa bránil nakrútiť film, prevyšujúci priemer.

Nesúrodosť však nie je výhrou. Najskôr z kín vyženie netrpezlivých, zábavy chtivých vyznávačov akčných žánrov, v druhej polovici znechutí náročnejší zvyšok publika. Podobne rôznorodé je i herecké obsadenie: Ewan McGregor a Scarlett Johanssonová v ústredných postavách, Djimon Hounsou ako svedomím náhle postihnutý žoldnier, tradičný psychotický zloduch Sean Bean a kultový Steve Buscemi. Z každého rožka troška.

Klony na úteku v reálnom svete nečaká nič dobrého. Ničomu nerozumejú, všetko je pre nich cudzie, neustále im hrozí krutá bolestivá násilná smrť. V skutočnosti by sa podobné úbohé stvorenia neusilovali o nič iné, len vrátiť sa čo najskôr naspäť, domov, do svojho sveta pokoja, poriadku, jasných pravidiel a nádeje na lepšiu budúcnosť.

Ich túžbe po slobode sa nedá veriť, pretože pojmom sloboda a nesloboda nerozumejú. No režisér akoby bol bezradný z toho, že do filmu sa mu dostali aj nejaké myšlienky. Alebo možno ich tam ani nepostrehol.

Nuž, a keď nám takto pekne predviedol riziká klonovania, mohol by nabudúce v podobnom duchu nakrútiť niečo akčné o obetiach interrupcií.