Moravský Zlín sa v dvadsiatych rokoch minulého storočia stal dôkazom medzivojnového československého hospodárskeho zázraku. Vďaka bratom Baťovcom a ich obuvníckej firme sa podarilo vzkriesiť provinčné mestečko a premeniť ho na priemyselné mesto európskej úrovne. Baťa ako človek, pre ktorého bol dôležitou skúsenosťou pobyt v Spojených štátoch, používal už vtedy známe marketingové stratégie, medzi ktoré, samozrejme, patrilo zviditeľňovanie značky v spojení s kvalitným dizajnom a najaktuálnejšou architektúrou.

V Zlíne založil aj samostatné filmové štúdio a filmové ateliéry, kde sa nakrúcali prvé animované filmy - tu sú korene animovaného Ferda Mravca či legendárneho štúdia Bratři v triku. Samozrejmou súčasťou sa stala podpora aktuálneho výtvarného umenia. To v čase rozkvetu firmy na prelome 20. a 30. rokov prechádzalo obdobím moderny, na Slovensku to bola éra Fullu, Galandu či Bazovského.

Prvý salón v roku 1936

Baťa ako vzdelaný továrnik chcel spojiť vtedajšiu ekonomickú elitu s bohémskymi kruhmi umelcov, a práve pre tento cieľ založil v roku 1936 Zlínsky salón umenia, prezentujúci aktuálne trendy vo výtvarnom umení. Rok 1948 priniesol spolu so znárodnením aj ukončenie dvanásťročnej existencie výtvarnej udalosti roka.

Zabudnutú baťovskú aktivitu obnovili po takmer pol storočí pod záštitou prezidenta Václava Havla snahy nielen miestnych galérií, ale aj samotného mesta Zlín. Od roku 1996 sa tu preto každé tri roky prezentuje to najnovšie z českého a od tohto roku aj slovenského umenia.

Tohtoročný Zlínsky salón je udalosťou, ktorá je svojím situovaním mimo centra neprávom obchádzaná. Ak by sa výstava podobného rázu konala v niektorom z hlavných miest, stala by sa očakávaným podujatím roka.

Prehliadka, ktorá trvá do 18. septembra, je nainštalovaná v troch priestoroch a prechádzka od historického zlínskeho kaštieľa cez baťovské priemyselné budovy až k poslednej zastávke v Dome umenia na vŕšku v lese je súčasne vítanou obhliadkou mesta.

Dôstojná slovenská účasť

Expozícia v týchto zaujímavých výstavných priestoroch by mala odrážať stav súčasného českého a slovenského umenia. Aby sa tak stalo, umelcov pozývala a vyberala 19-členná komisia. Výsledkom je zostava osemdesiatich českých a štyridsiatich slovenských umelcov a prehliadka, ktorej výsledná podoba zodpovedá množstvu prizvaných teoretikov.

Pozitívnou stránkou je, že k výstave vyšiel kvalitný a rozmerný katalóg a CD. Negatívnou, že sa v tomto katalógu nenašlo miesto pre uvedenie diváka do stavu aktuálneho slovenského výtvarného umenia, jeho prehľadu, charakteristiky hlavných tendencií, či spôsobu výberu domáceho zastúpenia. Je to škoda, pretože tak by sa obhájil výber umelcov a ich diel, ktorý nemusí plne zodpovedať aktuálnemu stavu v umení.

Na tohtoročnom salóne jednoznačne dominuje maľba a pri českých kolegoch aj klasická socha. Málo je videa, menej fotografie a len okrajovo je obsiahnuté konceptuálne umenie. Vynechaná je najmladšia generácia, pre ktorú sa pripravuje špeciálny projekt Zlínsky salón mladých. Medzi najzaujímavejšie diela jednoznačne patrí veľkorozmerná socha Tomáša Medka či grafická tlač vystavená spolu s mamuťou hlavicou Tomášovho brata Davida Medka, čerstvými prácami prekvapil Eduard Ovčáček, Marián Palla či Václav Stratil.

Zo slovenskej strany zaujala Pavlína Fichta Čierna videom o amatérskom umelcovi Jozefovi, József R. Juhász a jeho objekt v dadaisticko-surrealistickom spojení šijacieho stroja, platne a mosadzných súčastí historického gramofónu či veľkorozmerná korózna grafika Petra Kalmusa.

slávna Baťova pojazdná kancelária vo výťahu v zlínskom mrakodrape

Výsledkom spojenia aktuálneho dizajnu a dômyselnosti sa stala Baťova "pojazdná kancelária", zriadená v prvom zlínskom mrakodrape - priemyselnej Baťovej budove z 30. rokov. Baťa chcel mať všetkých zamestnancov na očiach a v snahe o čo najväčšiu motiváciu, ale aj kontrolu svojich robotníkov, si zriadil svoju kanceláriu so všetkými potrebnými doplnkami ako telefón, písací stôl či umývadlo so zrkadlom v nákladnom výťahu.

Historickú budovu postavenú podľa návrhu slávneho architekta Vladimíra Karfíka, u nás známeho aj vďaka projektom Baťových budov v Bratislave či Svite, dnes zrekonštruovali. Kanceláriu však ponechali v pôvodnom stave. Dnes je, žiaľ, verejnosti neprístupná, počas otvorenia Zlínskeho salónu, ktoré sa konalo na streche mrakodrapu, sa na chvíľu stala predmetom obdivu vernisážových hostí. (kop)

Autor: ANDREA KOPERNICKÁ, Zlín, Bratislava