Poslanec HZDS Ján Cuper hovorí, že hnutie s najväčšou pravdepodobnosťou podá návrh na vyhlásenie volieb v júnovom termíne, ktorý už raz predložil poslanec hnutia Tibor Cabaj. Nová vláda by tak mala i viac času na prípravu rozpočtu. Na prijatie ústavného zákona však treba 90 hlasov a širšiu politickú zhodu, ktorá zatiaľ chýba.
Líder Smeru Robert Fico obviňuje koalíciu, že stráca ďalšie hlasy a opiera sa o nepriehľadné dohody s nezávislými poslancami. Návrh na skrátenie volebného obdobia však podľa neho nemá význam, kým sa vláda nepresvedčí, že nedokáže presadiť svoje návrhy v parlamente. Potom môže aj sama pristúpiť k debate o skoršom termíne volieb, mieni Fico. Za rozumný termín volieb považuje obdobie prvého polroka budúceho roka.
Podpredseda KDH Pavol Minárik povedal, že ak bude vláda efektívne vládnuť, nevidí dôvod hľadať iné riešenia.
Na otázku, či je pravda, že Smer naznačil koalícii, aby súhlasila s predčasnými voľbami, pretože potom by neboli aktuálne ani prípadné návrhy opozície na odvolanie niektorého z ministrov, Minárik odpovedal, že o tom nevie.
Člen Prezídia SDKÚ Roman Vavrík je presvedčený, že vláda má v parlamente dostatočnú podporu. "Jeden člen vlády stratil dôveru koaličných partnerov, nastala zmena a prečo hneď hovoriť o predčasných voľbách?" pýta sa.
Šéf SMK Béla Bugár povedal, že ak by mali byť voľby o tri mesiace skôr, súčasnú situáciu by to nevyriešilo. Ak by teda opozícia chcela reagovať na aktuálne dianie, mala prísť napríklad s marcovým termínom volieb. Podotkol však, že musí poopraviť svoje niekdajšie tvrdenie, že dlhodobo sa nedá vladnúť v menšinovom postavení. "Asi sa dá." Odvolal sa na to, že sa prijali reformné zákony, ktoré získali aj 80 hlasov.
Vládne strany musia v parlamente presadiť zákon roka - rozpočet. Ambíciou premiéra je zladiť reformy. V parlamente je však neprehľadná situácia a vláda si väčšinou hlasov nemôže byť istá. Minister školstva Fronc už má pripravený nový školský zákon, ale v septembri ho nepredloží, pretože by to vraj bolo "hazardom". (sp)
