Cena Oskára Čepana sa zvykne označovať za najprestížnejšiu slovenskú cenu pre mladých výtvarníkov. Umiestnenie diel finalistov do priestorov galérie v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy by malo prehliadke dodávať oficiálnou inštitúciou posvätený charakter. O vhodnosti či nevhodnosti týchto priestorov sa vedú diskusie už dlhší čas. Diskusia by sa však nemala obmedziť iba na túto tému.

Ak sa divák rozhodne navštíviť výstavu týždeň pred jej ukončením, ostanú mu po tom, ako si ju pozrie, zmiešané pocity. Zo štyroch prezentácií finalistov neutrpela ujmu iba jedna - našťastie práve víťazova, nakoľko ide o maľbu. Horšie je to v prípade autorky Ingrid Višňovskej. Jej video Space je premietané na stenu nad schodiskom, žiaľ, nie je takmer vôbec viditeľné pre svetlo z rozmerného lustra, ktorý visí pri ňom. Keďže video je výrazné práve svetelnými efektmi, zmysel diela väčšine divákov unikne. Prvý týždeň výstavy boli kustódky ochotné pre divákov vypínať svetlo, postupom času to však už neplatí.

Lepšie neobišiel ani druhý finalista Radovan Čerevka. Jeho dielo Hmatateľný dôkaz je plastickým modelom Čečenska umiestneným v stane. Hranice modelu sú fosforeskujúce, preto sú viditeľné len po zhasnutí svetla. Ochota kustódov upozorňovať na tento efekt sa takisto časom vytratila. Ak sa divák podľa zatemnenej miestnosti dovtípi, že súčasťou výstavy je aj videoprojekcia a požiada o jej pozretie, odprezentované mu je len záverečné zo série štyroch videí.

Vraj návštevníkom stačí pol minúty, inak je štvorminútové video príliš dlhé. Ak nepoznáte pôvodný charakter diela, zostane pre vás neznámy. Že to výrazne mení autorský zámer, nie je asi až tak podstatné. Zrejme naozaj platí nasledujúce konštatovanie Radovana Čerevku:

"Ak chce byť autor na Slovensku odprezentovaný podľa svojho zámeru, mal by sa zrejme vyhnúť formám ako je videoinštalácia, pretože je na obsluhu príliš komplikovaná."

Najhoršie dopadol Radim Labuda, ktorého videá počas minuloštvrtkovej návštevy galérie nefungovali vôbec. Podľa ústnej informácie nastal problém s káblami. Je zaujímavé uvažovať nad tým, či by rovnaká situácia mohla nastať aj vtedy, ak by víťazné dielo bolo videoinštaláciou, v tom prípade by ho zrejme divák neuvidel. Takto mu ušlo "iba" dielo finalistu.

Jana Oravcová z Nadácie - Centra súčasného umenia, organizátora Ceny Oskára Čepana, vzniknutú situáciu komentuje: "My ako organizátorská inštitúcia sa spoliehame na profesionálny prístup Galérie mesta Bratislavy ako hosťujúcej inštitúcie. Po tom, čo im poskytneme všetko potrebné technické zabezpečenie, ostáva jeho obsluha a prezentácia diel na ich zamestnancoch." Radim Labuda dodáva: "Je to, žiaľ, veľmi typická situácia. Galéria mesta Bratislavy by mala zamestnať aspoň jedného človeka, ktorý by vedel pracovať s technickým vybavením. Zmes neschopnosti a ignorácie zo strany tejto inštitúcie iba odráža stav nezáujmu o súčasné umenie."

Stanovisko riaditeľa galérie Ivana Jančára sa nám z dôvodu jeho neprítomnosti nepodarilo získať, prezentujeme preto stanovisko oddelenia pre vzťah s verejnosťou: "Zistené problémy s funkčnosťou technického vybavenia Galéria mesta Bratislavy následne odstránila a výstavu sprístupnila v plnom rozsahu."

Všetko nasvedčuje tomu, že bezproblémové pozretie si výstavy finalistov ceny Oskára Čepana zatiaľ záleží od súhry priaznivých okolností, ochotného a poučeného personálu a fungujúcej techniky. Aby trochu náročnejšie diela neostali pre divákov iba zakliatou komnatou, bude treba ústretový prístup na strane personálu aj inštitúcií. Inak sa ľahko môžeme dočkať, že sa výstavy súčasného umenia obmedzia na klasické "neproblematické" médiá.

Autor: LENKA KUKUROVÁ(Autorka je publicistka)