Eleonóra Škutová-Slaničková. FOTO - ARCHÍV N. Š.
ELEONÓRA ŠKUTOVÁ-SLANIČKOVÁ patrí medzi naše najvyhľadávanejšie hudobníčky. Venuje sa najmä súčasnej klasickej hudbe, často koncertuje aj nahráva. Nedávno v spolupráci s košickým vydavateľstvom Hevhetia pripravila album Sonates & Interludes, na ktorom bravúrne interpretuje diela novátorského amerického skladateľa Johna Cagea.
V repertoári väčšiny pianistov dominujú diela romantizmu, vy ste si vybrali 20. storočie a súčasnú hudbu. Prečo?
"Súčasnej hudbe sa venujem už od vysokoškolských štúdií. Tie spadali do éry konca železnej opony, rokov bohatých na dovtedy neznáme hudobné smery. Bola som nabitá energiou a túžbou prijímať informácie a naučiť sa niečo nové. Vo svojom repertoári mám však aj skladby z obdobia klasicizmu a romantizmu. Pri interpretácii týchto období nadväzujem na líniu a tradíciu mojich učiteľov."
Teraz ste pripravili nahrávku skladieb Johna Cagea. Ako ste sa k nim dostali?
"Ešte v roku 1992 ma Viera Polakovičová z festivalu Večery novej hudby oslovila s ponukou naštudovať niekoľko skladieb Johna Cagea. Ak sa zaujímate o súčasné umenie, osobnosť a hudba tohto zaujímavého skladateľa vás nemôžu nechať chladnými."
Čím vás najviac oslovil?
"Odvahou a zvukovým novátorstvom. Po prvýkrát som sa stretla s technikou preparácie klavíra. Je to kreatívny proces s hľadaním najvhodnejšej farby zvuku, ktorý v podstatnej miere určuje výsledok. Mám rada hľadanie a pocit, že som našla najvhodnejší možný variant ku konkrétnej skladbe."
Keď tu Cage bol ako hosť na Večeroch novej hudby, stretli ste sa aj osobne. Čo hovoril na koncert?
"O ňom bolo známe, že interpretáciu svojich skladieb nikdy nekomentoval. Ak bol niekto zvedavý na jeho názor, musel sa ho opýtať, vtedy sa vyjadril vždy veľmi priamo a úprimne. Keď som sa s ním v Bratislave stretla, na hodnotenie mojej hry som sa opýtať neodvážila. Ale podal mi ruku a pekne sa usmial, čo som vnímala ako kompliment."
Prečo ste si vybrali práve Sonáty a interlúdiá?
"Sú vrcholom Cageovej preparovanej tvorby. Zvyknú sa prirovnávať k monumentálnym cyklom ako sú Bachove Goldbergovské variácie alebo Šostakovičových 24 prelúdií a fúg. Úprava klavíra pred koncertom zaberie takmer tri hodiny, skladba trvá približne sedemdesiat minút. Je mimoriadne krásna a pôsobivá."
Ako sa líši predvedenie skladby na koncertoch?
"Na Slovensku som ju doteraz hrala trikrát a raz úryvok pri krste CD v rezidencii amerického veľvyslanca. Vždy som použila iné odtiene pri preparácii, prispôsobiac sa danému nástroju. Takýto zásah do Cageovej hudby zo strany klaviristu je aj žiadaný, lebo práve interpret určuje do značnej miery finálne znenie skladby."
Album vyšiel v exkluzívnom audiofilskom formáte a na trhu toto dielo nepatrí medzi najnahrávanejšie. Aké sú prvé reakcie?
"Na svete existuje menej ako desať nahrávok Sonát a interlúdií. Bola som preto mimoriadne šťastná, keď sa vydania ujala Hevhetia a navyše padlo rozhodnutie pre neštandardný formát - Super Audio CD. Prvé reakcie domácej aj zahraničnej odbornej verejnosti považujú album za veľmi vydarený. Napríklad londýnsky časopis Classic FM mu dal päť hviezdičiek z piatich možných. Už sa rysujú aj nejaké ponuky, ale predčasne o tom nechcem hovoriť."
Váš manžel je tiež pianista a vydal v Hevhetii album. Nechystáte spoločný projekt alebo nahrávku?
"Momentálne nie. Jeden projekt mi napadá, ale to je skôr tip pre organizátorov: prvý večer Miki s Bachovými Goldbergovskými variáciami, druhý ja s Cageom. Už sme tak raz koncertovali a veľmi sa to spolu hodilo."
Cage bol Američan, čo slovenskí skladatelia - nepíšu niečo pre vás?
"Písali aj píšu. Už sme premiérovo uviedli niekoľko skladieb, osobitne aj spolu na dvoch klavíroch. Miki už o pár dní nahráva Klavírny koncert na profilovú platňu Ľubice Čekovskej a ja sa teším na Koncert pre klavír a komorný orchester, ktorý pre mňa dokončuje iný mladý skladateľ Marián Lejava."
FOTO
