Dvojnásobný majster sveta v hode kladivom Ivan Tichon z Bieloruska na pondelňajších pretekoch v Dubnici nad Váhom. FOTO - TASR
Až potom sa dvojnásobnému svetovému šampiónovi v hode kladivom Bielorusovi IVANOVI TICHONOVI splní to, po čom už dávno túži. "Chcem domov, domov, domov," povedal pre SME na záver rozhovoru. Pol roka nevidel syna.
Ako ste strávili dva týždne od svetového šampionátu?
Trošku som trénoval, trošku oslavoval.
Len trošku?
No, prijatí a banketov bolo neúrekom. Najhlavnejšie v Minsku u prezidenta republiky Aleksandra Lukašenka, ktorý mi odovzdal Rad vlasti III. stupňa. Ďalšie v rezorte vnútra, v klube Dinamo, u gubernátora Grodna.
Vraj nechodíte do zahraničia na mítingy, lebo nie ste odkázaný na peniaze, ktoré sa na nich dajú zarobiť. Lukašenko vás naozaj tak dobre platí?
Prezident naozaj výdatne podporuje a propaguje šport. Dal vybudovať veľa ihrísk, hál. Aj odmeny pre športovcov sú slušné. Ale ak som v poslednom čase zriedka štartoval na pretekoch, tak preto, že som mal veľké technické problémy. Budúci rok plánujem viac štartov v zahraničí.
Vy a technické problémy? Všetci kladivári sa zhodujú, že nikto nemá takú dobrú vrhačskú techniku ako Tichon.
To platilo do začiatku júla, keď som hodil svetový výkon roka a bieloruský rekord 86,73 m. Ale potom som sa zranil a odišla mi technika. Aj na šampionáte v Helsinkách som sa trápil. Veď ste videli, moja obhajoba visela na vlásku: z kvalifikácie som postúpil až tretím pokusom a aj vo finále sa mi platný pokus podaril až v tretej sérii. Sily som mal veľa, ale technika krivkala.
Tretie pokusy sú vaše najobľúbenejšie?
Bývajú rozhodujúce, nimi sa ešte dá zachrániť.
Na bieloruskom šampionáte začiatkom júla v Breste ste záverečným šiestym pokusom 86,73 m takmer prekonali 19 rokov starý svetový rekord Sergeja Sedycha. Nehnevalo vás, že rozhodcovia trochu nepovolili pásmo a nepridali chýbajúci centimeter?
To by som Sedycha len vyrovnal. K novému rekordu mi chýbali dva centimetre. Hlavným rozhodcom pretekov bol Romuald Klim, olympijský víťaz v hode kladivom 1964 a principiálny človek, nemohol som rátať s nijakou zhovievavosťou. Dĺžku hodu niekoľkokrát premeriavali a vždy vyšla rovnako. Aspoň mám cieľ do budúcnosti.
Aké sú ďalšie?
Hlavne pekne hádzať, aby ľudia po mojich prvých pokusoch netŕpli, či sa dostanem do finále. Mám ešte veľa stimulov: stať sa majstrom Európy, na olympiáde k druhému a štvrtému miestu pridať prvé, do tretice vyhrať svetový šampionát.
Koho zásluhou je vaša technika?
V dvetisíc prvom som sa rozhodol vymeniť trénera. Štvrté miesto na sydneyskej olympiáde síce nebolo zlé, ale predtým som zažil viacero neúspechov a ustavične som mal zdravotné a technické problémy. Sergej Litvinov mi ukázal cestu a ja po nej idem. Ako bývalý skvelý kladivár mi pomohol zlepšiť vrhačskú techniku. Ale do ideálu mám stále ešte ďaleko.
Litvinov získal prvé dva tituly majstra sveta (1983 a 1987), vy dva posledné (2003 a 2005). Kto je ešte okrem vás v jeho tréningovej skupine?
Andrej Voroncov, ktorý takisto štartoval v Helsinkách (nepostúpil do finále, pozn. red.), a jedno z piatich Litvinovových detí, talentovaný syn, ktorý so šesťkilogramovým kladivom hádže za 75 m.
To, čo trénuje, je už Litvinovova škola, alebo ešte škola legendárneho Anatolija Bondarčuka?
Sedych aj Litvinov sú Bondarčukovými nasledovníkmi. Sovietsky zväz už neexistuje, ale sovietska kladivárska škola ostala. Aj ja sa pokladám za jej pokračovateľa.
Čo je najdôležitejšie v hode kladivom - sila alebo rýchlosť v kruhu?
Mix štyroch komponentov: rýchlosti, sily, rytmu a citu pre kladivo.
A v čom spočíva tajomstvo vašich úspechov?
V pracovitosti. Za mojimi výkonmi je veľa roboty, značná dávka disciplíny. Hodiny analýz technických detailov s trénerom. Pomáha mi aj pocit, že náš národ verí vo svoju silu. Prenáša vieru na mňa.
Najväčšieho konkurenta máte doma - Vadima Deviatovského. Ako vychádzate?
Som za športový princíp: víťazí silnejší. V kruhu sme súperi, mimo neho kamaráti.
Bieloruský šport slávi úspechy najmä v silových disciplínach. Niektorí si myslia, že aj vďaka užívaniu zakázaných látok. Koľkým antidopingovým kontrolám ste sa tento rok podrobili vy osobne?
Neviem, z akých porovnaní sa pri podozreniach vychádza. Ja som mal tento rok sedem kontrol, z nich päť mimosúťažných doma.
Aj vy patríte k Lukašenkovej ochranke?
Keď sa stretávame s prezidentom, jeho bodyguardi stoja v úctyhodnej vzdialenosti. Ale fakt je, že sa medzi nimi nachádza aj jeden bývalý výborný kladivár, účastník MS 1997 Aleksander Krasko.
Keď skončíte aktívnu činnosť, možno ho v nej nahradíte.
To neplánujem.
Čo plánujete v osobnom živote?
Konečne uvidieť syna. Začiatkom júla sa mi presne na jeho druhé narodeniny podarilo hodiť svetový výkon roka. Chcem domov, domov, domov.
Kde ste doma?
Trénujem v Grodne alebo v Minsku, ale rodina mi žije v dedinke Glasieviči, ktorá má asi tristo domov a vari päťsto, väčšinou starších obyvateľov.
Ako dlho ste neboli doma?
Pol roka. Ženu som si medzitým videl, ale syna nie.
To nie je život, to je rehoľa. Stojí to zato?
Je to moja robota. A mne sa páči. Keď sa vám robota páči, nepripadá vám ťažká.
Ivan Tichon
Narodený: 24. júla 1976 v Glasieviči (región Slonim, Grodnianska oblasť)
Miery: 185 cm, 105 kg
Rodinné pomery: ženatý, manželka Volga (bývalá diskárka), syn Ivan (2)
Tréner: Sergej Litvinov (olympijský víťaz 1998, majster sveta 1983 a 1987)
Vrcholné podujatia: OH - 2000: 4. miesto, 2004: strieborná medaila. MS - 1997: 12., 2001: 22., 2003 a 2005: zlatá medaila. ME - 1998: 30., 2002: 9. ME do 23 rokov - 1997: zlatá medaila.
