"V 80. rokoch pracovalo v gdanských lodeniciach, ktoré vtedy niesli meno Vladimira Iľjiča Lenina, približne 17-tisíc ľudí," hovorí Stanislaw Kosiedowski z vedenia podniku. Teraz lodenice zamestnávajú asi 3000 ľudí.
V priebehu 58 rokov existencie robotníci z Gdanska vyslali na more takmer 1000 plavidiel. Kým v dobách najväčšej slávy sa v lodeniciach dokončilo asi 20 lodí ročne, teraz ich urobia šesť.
Morské plavidlá naďalej zostávajú hlavným, avšak zďaleka už nie jediným výrobným artiklom lodeníc. V areáli, ktorý sa zmenšil zo 153 hektárov na tretinu, sa vyrábajú napríklad aj mostné konštrukcie a veterné elektrárne.
Prvé problémy stretli podnik ešte za komunizmu. Napriek tomu, že v roku 1988 vykazoval najlepšie výsledky zo všetkých poľských lodeníc, vtedajšia vláda rozhodla o jeho uzavretí.
Pre nedostatok peňazí nemohli dokončiť ani stavbu unikátnej výletnej plachetnice Gwarek.
Zmena prišla s pádom totalitných režimov vo východnej Európe, keď zmizlo plánované hospodárstvo, politická a ekonomická závislosť niekdajších socialistických satelitov na Sovietskom zväze a Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).
Zároveň sa tiež drasticky zmenili podmienky úverov, ktoré boli naraz pre lodenice príliš drahé. A práve to podniku napokon zlomilo väz. V dôsledku narastajúcich dlhov v roku 1996 vyhlásila vtedy už akciová spoločnosť Gdanskej lodenice úpadok.
Po bankrote opustilo lodenice mnoho ľudí, ale výroba lodí neskončila. Podnik získali lodenice v susednej Gdyni. Neskôr sa však i ony dostali do ekonomických problémov a prevzal ich štát.
Autor: JAN VAVRUŠČÁK, čtk, Gdansk
