Slovenský tím, ktorý skončil na druhom mieste (R. Riszdorfer, M. Riszdorfer, Vlček, Erban), víťazný tím Nemecka a poľský tím, ktorý skončil na treťom mieste, sa radujú na stupni víťazov po finále mužov v K4 na 1000 m na majstrovstvách sveta v rýchlostnej kanoistike v Záhrebe. Rovnako striebornú medailu si naše kvarteto v mierne pozmenenej zostave (M. Riszdorfer, Tarr, Wiebauer, Erban) vybojovalo aj na trati 500 m, kde našich reprezentantov predstihli Bielorusi. FOTO - TASR/EPA

Reč nebude o pirátoch a zlej čiernej lodi. Hoci práve takúto farbu mal štvorkajak Nemcov, ktorý našich majstrov Európy z konca júla z Poznane Richarda a Michala Riszdorferovcov, Erika Vlčeka, Róberta Erbana "olúpil" v sobotu na svetovom šampionáte v Záhrebe o zlato.

Štyria chlapi z najrýchlejšej lode kanoistiky musia byť na tri minúty jedno telo, jedna duša. Teda, ak za niečo stoja. Pocity majú, pravdaže, rôzne, ale v pointe sa Slováci zhodli - striebro je skvelé.

Prišlo ,hop' neskoro?

Prednostné slovo dostal najstarší - Róbert Erban. "Nebolo to tak dávno, hádam pred siedmimi rokmi, keď sme obdivovali každého na šiestom mieste. Viem, že niektorým sa u nás máli, ale je to výborný výsledok. Nemci sa skutočne zjavili ako prízrak. Nenápadní v prvej polovici, nasadili. Zbadali sme, či skôr cítili, že sa niečo deje. Boli sme v piatej dráhe, oni v siedmej. Medzi nami silní Bielorusi. Tá čierna farba špičky lode splývala," hovoril Piešťanec, jediný Nekomárňan v posádke.

Jedno telo, jedna duša - porušili sme slušnosť vekovej hierarchie. Hovoril najmladší - Erik Vlček, lebo vysvetlil kľúčový bod.

"Nacvičené mohutné ,hop' som zareval asi dvesto metrov pred cieľom. Je to proti našim obyčajom, zvyknem zahučať na finiš o čosi neskôr, ale to sme už Nemcov videli, Bielorusi odpadli. Mám si to vyčítať? Azda som mohol skríknuť o dvadsať metrov prv. Špekulovanie na tému keby je v športe hlúposť. To by som rovno mohol povedať, že sa malo ísť 1050 metrov."

Päť rokov v absolútnej špičke

Riči Riszdorfer sedí v lodi vpredu, situáciu videl najlepšie. "Zaskočili nás. V Poznani boli nijakí. Postavili riskantne dvoch mladíkov so silným záberom, ktorí sú však esá na polovičnej trati. Strážili sme si Bielorusov a Poliakov, a obabrali sa. Striebro je beztak fajn."

Jeho brat Michal hodnotil v širších súvislostiach. "V štvorkajaku, teraz v trochu zmenenom zložení, sme medailoví už piaty rok. Z veľkých podujatí máme päť zlatých, striebro, bronz. Prirodzene, hovorím o olympijskej tisícovke, s päťstovkou je toho raz toľko. Sme pevne v špičke, to je podstatné. Striebro je krása."

Autor: Záhreb