BRATISLAVA - Človek, ktorý by mal dediť zo zákona, môže okrem prípadov, keď ho poručiteľ nespomenie v závete, vyslovene ho vydedí, môže o dedičstvo prísť aj iným spôsobom. Napríklad, ak sa o zákonnom dedičovi nedozvie súdom určený notár a dedič nevie, že máte právo dediť, lebo sa nevie o smrti poručiteľa. Stať sa to môže, ak sa nenájde závet a dedí sa podľa zákona, pričom niekto zatají, že medzi dedičov patrí aj ďalší človek.
V takomto prípade zdedia podiel na majetku buď iní dedičia, alebo ak neexistujú, prepadne majetok štátu. Notár Miloslav Kováč tvrdí, že sa to stáva iba zriedka. "Možno tomu predísť tak, že sa vo väčšej miere ako dosiaľ budú spisovať kvalifikované závety," hovorí.
Najjednoduchším spôsobom, ako spísať závet, je vyhľadať najbližšieho notára. Ten za poplatok závet spíše a hneď sa aj dostane do centrálneho notárskeho registra. Po smrti poručiteľa sa dedičia o majetku určite dozvedia.
Notári začínajú pátranie po dedičoch najčastejšie od osoby, ktorá je na úmrtnom liste vyznačená ako človek, ktorý sa postaral o pohreb. "To je osoba, ktorú vieme identifikovať," hovorí Kováč. Väčšinou to býva príbuzný, ale nemusí to byť pravidlo. Od tohto človeka potom získa notár informácie o majetku a možných dedičoch mŕtveho.
Kováč nemohol vylúčiť, že takáto osoba môže zatajiť existenciu oprávnených dedičov, ale "skôr sa vyskytujú prípady, že opýtaný povie, že síce vie o dedičoch, ale nepozná ich adresu". Ak dedič žije v zahraničí, jeho nájdenie je problém. "My máme minimálne možnosti zistiť, kde býva," hovorí Kováč. Podľa neho je raritou, ak dedič príde za notárom sám, aby sa vyhol tomu, že sa na neho zabudne.
Za dostatočnú však považuje trojročnú zákonnú lehotu od právoplatného ukončenia dedičského konania, počas ktorej sa môže dedič o dedičstvo prihlásiť, ak ho z dedenia vynechali, alebo ho niekto úmyselne zatajil. "V tom prípade má možnosť uchádzať sa o vrátenie dedičstva," vraví. Je jedno, či dedičstvo získal štát, alebo fyzická osoba. Pravý dedič má v každom prípade právo na vrátenie svojho podielu.
(rp)
