j politickej kríze v Iraku a spôsobiť aj veľké problémy Bushovej administratíve.

Pár hodín po tom, čo Bush telefonoval s Abdalom Azízom Hakímom, lídrom vplyvnej šiítskej strany Najvyššia rada islamskej revolúcie v Iraku (SCIRI), predložili šiíti podľa agentúry AP kompromisný návrh ústavy. Ten síce nevypustil zmienku o federatívnom usporiadaní Iraku, ktoré sa nepáči sunnitom, ale predpokladá, že o pravidlách federalizmu rozhodne až nový parlament. Podľa šiítov je to z ich strany maximálny kompromis. "Ďalej sa už nedá ustupovať," povedal predstaviteľ SCIRI Abbás Bajati. Očakával, že sunniti sa k návrhu vyjadria čo najskôr. Predtým ako návrh čítali, však niektorí sunnitskí členovia komisie na tvorbu ústavy povedali, že takýto kompromis im zrejme nebude stačiť.

Iračania už trikrát odložili rozhodnutie o prijatí ústavy. Hoci Kurdi a šiíti majú dosť hlasov na to, aby návrh ústavy prešiel parlamentom, snažia sa predísť scenáru, aby o dokumente rozhodli bez sunnitov. K tomu ich tlačia aj Američania a aj preto prezident Bush loboval za sunnitov u šiítov. Washington sa totiž obáva krvavej kampane pred referendom, ktorú by mohli rozpútať sunnitské militantné skupiny.

Ak by nakoniec nedošlo k dohode, v hre je aj možnosť rozpustiť parlament, vypísať nové voľby a začať písať ústavu odznovu. To by však predĺžilo obdobie nestability v krajine. Niektorí sunnitskí politici však naznačujú, že to je najprijateľnejšie riešenie.

Kurdi a šiíti sa zase vyhrážajú, že nebudú čakať večne a ústavu predložia na schválenie v októbrovom referende aj bez podpory sunnitov. Sunniti však majú väčšinu v najmenej 4 provinciách, čo je dosť na to, aby prijatie ústavy zablokovali. (mik, reuters)