Únia dala na opravu 19 miliónov korún, ale rekonštrukcia bola podľa starostky Táne Kňažkovej pre obec "veľká záťaž". Peniaze totiž chodia neskoro, preplácajú sa až uhradené faktúry, a doteraz Jasenici preplatili len tretinu. "Firmy, ktoré robia rekonštrukciu, nemôžu na peniaze čakať, preto si obce berú preklenovacie úvery," hovorí starostka. Aj Jasenica si zobrala úver, na úrokoch príde asi o 400-tisíc korún. Z kaštieľa nemôže obec ešte päť rokov profitovať, prenajali ho teda múzeu.
Kňažková potvrdila, že aj po zverejnení výzvy sa menili podmienky na podávanie žiadostí a obec ich musela priebežne sledovať a robiť aj zmeny v projekte. "Ak by sme to nesledovali, žiadosť neprejde," hovorí. Podľa nej je však dobré, že obce môžu žiadať o peniaze z Európskej únie, teraz chce z eurofondov opravovať školu, projekt jej spracúva agentúra.
Združenie miest a obcí zbiera teraz od obcí sťažnosti a podnety týkajúce sa eurofondov, výsledky zverejní na jeseň. Juraj Kerekeš zo ZMOS hovorí, že najčastejšie sa sťažujú na to, že spracovanie žiadostí je náročné a žiada si odborníkov. Tých začali zamestnávať väčšie mestá, menšie obce si musia platiť agentúry. Obciam prekáža aj to, že podmienky sa menia, odmietnutie žiadostí nebýva dostatočne zdôvodnené, a peniaze prichádzajú neskoro. (haj)
