Ministerstvo výstavby odmieta zverejniť údaje, ktorí žiadatelia o peniaze z eurofondov boli úspešní, prokuratúre sa to nezdáBRATISLAVA - Stámilióny korún, ktoré už roky na Slovensko prichádzajú prostredníctvom rôznych fondov Európskej únie, sa stále nerozdeľujú transparentne. Okrem ministerstva hospodárstva, ktoré vyvolalo škandál tým, že firme Cassovia Bic prirýchlo pridelilo 1,7 miliardy korún, má problémy s podávaním informácií o peniazoch z eurofondov aj ministerstvo výstavby. Takmer rok odmietalo zverejňovať mená úspešných žiadateľov a doteraz sa mu darí utajovať, aké hodnotenia dostali žiadosti.

Keď Martin Plesch z občianského združenia Eurea minulý rok žiadal zverejnenie informácie, ministerstvo ho dvakrát odmietlo. Obrátil sa preto na Obvodný úrad v Bratislave, ktorý uznal, že zamestnankyňa ministerstva sa dopustila priestupku "na úseku práva na prístup k informáciám" a uložil jej trest - pokarhanie. Neskôr o rovnaké informácie žiadal občan Michal Šárnik, ministerstvo ich opäť odmietlo zverejniť.

Ministerstvo argumentuje tým, že "údaje o žiadateľoch s detailným bodovým hodnotením podliehajú ochrane duševného vlastníctva, tvoria obchodné tajomstvo a nemožno ich zverejniť". Tvrdí, že postupuje podľa príručky o financovaní projektov z rozpočtu Európskej únie, ktorá má podľa neho prednosť pred slovenskými zákonmi. Rovnako postupujú dodnes - bodové hodnotenia nezverejňujú, "pretože nám nevyplýva povinnosť zverejňovať ich," povedal hovorca mnisterstva Ján Pálffy.

Generálna prokuratúra naopak tvrdí, že ministerstvo porušuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Argumenty ministerstva "nie sú v súlade s platným právnym stavom, nakoľko zmluvu, o ktorú sa správne orgány opierajú, nemožno považovať za medzinárodnú zmluvu, ktorá by mala prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky," napísal generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Neobstoja podľa neho ani argumenty, že ide o utajovanú skutočnosť. Spor rieši Najvyšší súd.

Právnik Vladimír Šárnik považuje argumenty ministerstva za absurdné, kto dostane peniaze z eurofondov je totiž iba v rukách hodnotiteľov. Ak tí žiadosť odmietnu, žiadateľ nemá šancu sa sťažovať a rozhodnutie napadnúť. "Vytvára to ideálny priestor na korupciu," hovorí.

Hovorca Pálffy je presvedčený, že keďže na peniaze z eurofondov "nie je právny nárok, ako komisia rozhodne, tak rozhodne". Šárnik porovnáva rozhodovanie o peniazoch z únie s rozhodovaním o štátnych peniazoch pri verejnom obstarávaní, kde ale možno podať námietku na Úrad pre verejné obstarávanie, ak ten námietku odmietne, možno sa obrátiť na súd. (haj)

Ako sa rozhodujeO peniazoch z fondov sa rozhoduje podľa vládnych uznesení, pravidiel, ktoré určia ministerstvá, a nariadení európskeho spoločenstva. Aj posledné pravidlá, ktoré majú rozhodovanie spriehľadniť prijala vláda uznesením.

Definujú konflikt záujmov, zaväzujú ministerstvá začleniť do hodnotiacich komisií aj samosprávu a mimovládne organizácie a nariaďujú nemeniť pravidlá na predkladanie žiadostí po zverejnení výzvy. "Porušenie uznesení vlády nemožno napadnúť na súde," hovorí právnik Tomáš Kamenec. Uznesenia vlády sú však pre ministrov záväzné a musia podľa nich konať. Ak by to nerobili, "môžeme sa domnievať, že ide o porušenie právomoci verejného činiteľa". (haj)