Piešťanka Marcela Erbanová je medzi kajakárkami modelkou. Nielen štíhlou línou. Predovšetkým úsmevom. Včera podvečer ho mala extra žiarivý. Vyhrala semifinálovú rozjazdu, postúpila medzi elitnú deviatku, ktorá bude zajtra na jazere Jarun pri Záhrebe bojovať na majstrovstvách sveta o medailu na 500-metrovej trati.
"S medailami nepreháňajte. V semifinále som si svoje užila. Asi po 300 m sa mi na pádlo primotala taká potvorská dlhá burina. Zľakla som sa. Zabrala som naplno ako naštvaný čert. V cieli som tú 'zeleninu' nezbadala, asi som ju stratila. Našťastie, zrejme nejakým tuhým záberom som ju odšmarila. Ale otravovala poriadne dlho," popisovala ťažkú, necelú dvojminútovku, piata z aténskej olympiády.
Marcela na moment poprosila o prepáčenie, odkašľala si. "Nie som úplne v poriadku, ale zase to nie je nič nebezpečné. Obyčajné prechladnutie. O mne je známe, čím je horšie, tým je lepšie," povedala. Náš šéftréner Pavel Blaho prisvedčil.
Na tribúne už sedeli jej svalnaté súperky. Reč sa zvrtla na ženskú tému. "Mojou posilňovňou i dopingom je úsmev," odvetila Erbanová so šarmom. Blaho podpichol: "Musela si postúpiť. Tvoj brat nemôže byť v rodine stále jednotka."
Švorkajak Richard a Michal Riszdorferovci, Vlček, Erban postúpili do dnešného finále už vo štvrtok. Erban s Mišom Riszdorferom, Tarrom, Wiebauerom včera na 500 m.
Dilemu o rodinnej jednotke vyriešila Marcela vtipne. "V kanoistike by mali zaviesť mix. Viete, ako nám to s bratom v jednej lodi ide? Na tréningoch v Komárne sme bili chlapcov - singlistov, jedna báseň." Erbanovci sa usmievali, Riči Riszdorfer s Erikom Vlčekom trpeli. Ani nevedeli, že to bude trvať tak dlho. V semifinále deblkajakov skončili tretí, zostala im nádej na postup s najlepším časom. Prvé dve lode išli ďalej priamo.
V prvej jazde "kádvojok" na 500 m pokazili pretekári štart i časomer. Nakoniec ju anulovali a opakovali. Riči a Erik si dlho mysleli - všetko je v poriadku. Mali tretí najlepší čas aj po dodatočnej jazde súperov. V tom čase boli štvrtou slovenskou loďou s istým víkendovým finále.
Jury si po dvoch hodinách zmätočného rokovania prvý raz umyla ruky. V druhej rozjazde po štúdiu videozáznamu vyhlásila mŕtve preteky medzi Ukrajincami a Nórmi. Obe posádky skončili zhodne druhé a postúpili. Čas prestal hrať úlohu, hoci obe lode ho mali horší ako naši. Trénerovi Blahovi povedali, že to bolo vraj dokonca na tisícinu rovnaké. Ťažko uveriť... Prvý slovenský protest neprešiel, podali sme ďalší. Do uzávierky tohto vydania sme konečný verdikt nepoznali.
Autor: Záhreb