Keď zamestnanci a. s. Metalurg v Dubnici nad Váhom nedostávali mzdy, protestovali. FOTO - ARCHÍV TASR
Ak sa zamestnávateľ stal platobne neschopným, o ľudí sa ma postarať štát. Robí to z peňazí, ktoré zamestnávatelia odvádzajú na garančné poistenie. Ani to však zamestnancom nezaručuje, že dostanú všetko, čo by mali. Štát výšku dávky ohraničuje a navyše, nato, aby niekoho nároky boli aspoň ako-tak uspokojené, musí spolupracovať aj zamestnávateľ či správca konkurznej podstaty. To napríklad znamená, že platobnú neschopnosť včas oznámi Sociálnej poisťovni alebo jej potvrdí všetky požadované údaje. Ak sa tak nestane, zamestnanec sa bude musieť uspokojiť s dávkou vo výške minimálnej mesačnej mzdy, čo je dnes 6500 korún.
Takéto situácie však nie sú podľa Lýdie Výbornej z ústredia poisťovne časté. "Stáva sa to najmä vtedy, keď zamestnávateľ, na ktorého bol vyhlásený konkurz, nespolupracuje so správcom konkurznej podstaty a neumožní mu prístup k pracovnoprávnym a účtovným dokladom."
Ak všetko ide tak, ako má, zamestnanec si môže byť istý, že prinajmenšom dočasne nezostane bez peňazí. Vlani dosiahla dávka v priemere 22 467 korún, za prvý polrok tohto roka približne 24 200 korún.
Hoci platobne neschopných zamestnávateľov dosiaľ zakaždým pribudlo, príjemcov dávky nie. Kým v roku 2002 ich bolo bezmála 7000, vlani ani nie 3800. Za prvý polrok tohto roka dávkou boli uspokojené nároky 1214 zamestnancov.
Pobočka poisťovne v Starej Ľubovni naposledy dávku vyplatila vlani - bývalým 116 zamestnancom Roľníckeho družstva Podolínec. Spolu to bolo 1 822 929 korún. Dnes to podľa riaditeľa pobočky Petra Timočka robia sporadicky, pretože "subjekty, na ktoré súd vyhlási konkurz, zväčša už dlhší čas nemajú zamestnancov".
V pôsobnosti pobočky v Rimavskej Sobote prípadov platobnej neschopnosti zamestnávateľa ubúda. Jej riaditeľka Oľga Tereková povedala, že kým v roku 2003 bolo vyhlásených 10 konkurzov a 1 vyrovnanie, vlani už len 5 konkurzov a 1 vyrovnanie a tento rok dokonca ani jeden konkurz.
Čo je garančné poistenie
* Poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Slúži na:
uspokojovanie nárokov zamestnanca, zaplatenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, keď to zamestnávateľ neurobil. * Poistné platí v podstate každý, kto niekoho zamestnáva v pracovnom pomere, teda inak ako v štátnozamestnaneckom či služobnom pomere. Nárok na dávku garančného poistenia má zamestnávaný (fyzická osoba v pracovnom pomere).
Uspokojovanie nárokov dávkou garančného poistenia
rok 2000 2001 2002 2003 2004
platobne neschopní 6 58 58 90 91
príjemcovia dávky 957 6 166 6 998 3 733 3 792
priemerná dávka (korún) 15 239 14 506 26 026 20 405 22 467
dávky celkove (korún) 14 583 961 89 441 402 182 127 379 76 173 000 85 193 618
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Podmienky nároku na dávku
Zamestnanec má nárok na dávku, ak zamestnávateľ nemôže uspokojiť jeho nároky a nemôže mu:
vyplatiť mzdu a náhradu za pracovnú pohotovosť, nahradiť mzdu, za sviatky a pri prekážkach v práci, za dovolenku, na ktorú vznikol nárok v roku, keď sa zamestnávateľ stal platobne neschopným, ako aj za predošlý kalendárny rok, pri okamžitom skončení pracovného pomeru, pri neplatnom skončení pracovného pomeru, vyplatiť odstupné, čo pri skončení pracovného pomeru mu patrí. Dávka
Keď sa z toho, čo zamestnancovi zamestnávateľ dlhuje, odčíta
zdravotné poistné, nemocenské poistné, dôchodkové poistné, poistné zamestnanca v nezamestnanosti, príspevok zamestnanca na doplnkové dôchodkové poistenie a preddavok na daň z príjmov alebo daň, vyjde, na akú dávku má nárok. Tá však nemôže byť akokoľvek vysoká, jej výšku zákon zhora ohraničuje. Od 1. júla tohto roka dávka najviac môže predstavovať 47 475 korún. Nárok na dávku zamestnanec má aj vtedy, ak mu zamestnávateľ nemôže nahradiť
mzdu pri dočasnej práceneschopnosti, vecnú škodu v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, cestovné, sťahovacie a iné výdavky pri plnení pracovných povinností, výdavky na súdenie sa o jeho neuspokojené nároky z dôvodu zrušenia zamestnávateľa. Ak niekto pracovnú zmluvu uzatvoril po tom, čo sa zamestnávateľ stal platobne neschopným, pričom na to bol písomne upozornený, nárok na dávku nemá.
Čo treba urobiť
O dávke rozhodujú pobočky Sociálnej poisťovne. Požiadať o dávku v pobočke treba do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od skončenia pracovného pomeru. Dávku vyplatia najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti.
Čo zamestnávateľ či správca konkurznej podstaty musí
do 5 dní od vzniku platobnej neschopnosti o tom písomne informovať zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov, do 8 dní to oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne, pobočke poisťovne včas potvrdiť a poskytnúť všetky požadované údaje, zamestnancovi potvrdiť jeho nároky za 3 mesiace pred vznikom platobnej neschopnosti alebo pred skončením pracovného pomeru a potvrdenie predložiť pobočke poisťovne. Ak sa niečo z toho nestane, tomu, kto nárok na dávku preukáže, poisťovňa poskytne preddavok - tritisíc korún za kalendárny mesiac. Že dostane takú dávku, na akú má nárok, však nie je isté. Totiž ak
zamestnávateľ neurobí to, čo musí, do roka odvtedy, čo rozhodnutie súdu o platobnej neschopnosti zamestnávateľa nadobudlo právoplatnosť, a správca konkurznej podstaty do roka od poskytnutia preddavku, dávku poisťovňa doplatí do výšky minimálnej mesačnej mzdy. Po vyplatení dávky sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne, ona jeho veriteľom. Pohľadávku voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, poisťovňa odpíše. (joč)