ičkovitými kvetmi rôznych farieb s výnimkou modrej.

Aby vynikla krása ľalií, nesadíme ich jednotlivo ani v zmesi rozličných odrôd. Vytvárame skupiny z dvoch až troch rastlín jednej odrody. Tieto kvetiny sú vhodné do trávnika a do trvalkových partií. Vyššie odrody s veľkými kvetmi kombinujeme s okrasnými trávami, drobnejšie pôsobivo oživujú skalku. Druhy s bledými kvetmi vyniknú pred tmavým pozadím.

Ľalie pestujeme v kyprej, priepustnej záhradnej pôde, dobre zásobenej humusom. Nedarí sa im na zamokrených stanovištiach. Zvyčajne si vyžadujú kyslejšiu pôdu, preto pridávame viac kompostu a kyslej rašeliny. Cibule vysádzame čo najskôr v jeseni pomerne hlboko, tak aby vrcholy mali asi 15 centimetrov pod povrchom pôdy. Počas vegetácie ich hnojíme kompostom, kostnou múčkou, drevným popolom (neznášajú vápnik). Pod ľalie môžeme na zakrytie pôdy vysadiť plytko koreniace floxy, veroniku, lomikamene a iné skalničkové rastliny.

Ľalie sa najjednoduchšie rozmnožujú zo šupín. Zo spodnej strany cibule oddelíme dobre vyvinuté šupiny, ktoré ošetríme drevným popolom s prídavkom fungicídu. Šupiny napicháme do nádob so zmesou piesku, rašeliny a perlitu tak, aby nad substrátom vyčnieval len ich vrchol. Zalejeme ich a pestujeme pri teplote 18 až 20 stupňov a vysokej relatívnej vlhkosti vzduchu. Najvhodnejší čas na odber šupín je v čase kvitnutia, väčšinou to však robíme v jeseni pri presádzaní týchto kvetín.

Autor: RNDr. JÁN PAVLOVKIN, PhD.