Jedným z faktorov podporujúcich tieto poškodenia je hnedá bakterióza hlúbovín (Xanthomonas campestris). Sú to baktérie, ktoré napádajú rastliny kapustovín vo všetkých štádiách ich vývinu. Z burín postihujú predovšetkým pastiersku kapsičku obyčajnú.
Choré semenáčiky hlúbovín majú svetložlté sfarbenie klíčnych lístkov a obyčajne hynú. Tie, čo prežijú, slabšie rastú a bývajú pokrútené. Starším rastlinám po vysadení sa postupne medzi žilnatinou tvoria vodnaté škvrny. Neskôr ich listy žltnú, najčastejšie od okrajov, pričom žilnatina černie. V ďalšom štádiu sa tieto prejavy síce strácajú, ale na priereze listov možno nájsť sčernené cievne zväzky. Skoro napadnuté rastliny buď uhynú, alebo sú brzdené v raste. Baktérie spôsobujúce toto ochorenie sa prenášajú semenami a sú schopné prezimovať aj na rastlinných zvyškoch v pôde. Keďže vnikajú do rastliny hydatódami (vodné póry na okraji listov), v čase vegetácie sa rozširujú dažďom.
Choroba sa vyskytuje v suchých aj vo vlhkých rokoch, najmä však pri náhlom striedaní veľmi teplého a vlhkého počasia. K rýchlemu šíreniu prispieva vysoká teplota (nad 25 stupňov) a rovnomerná vlhkosť. Najčastejšou bránou vstupu do rastlín sú mechanické poškodenia, ktoré môžu vznikať či už pri obrábaní, alebo pri nesprávnej a nepravidelnej zálievke, keď môžu vznikať veľké trhliny na pokožke rastlín. Kritickým obdobím vzniku prvotných infekcií sú vysoké teploty krátko po vysadení sadeníc, keď v kombinácii s nevyhnutnou zálievkou ľahko dochádza k nebadateľnému praskaniu pletív.
Ďalším patogénom vnikajúcim cez poranenú pokožku sú baktérie rodu Erwinia. Spôsobujú druhotné poškodenia, ktoré sa prejavujú premenou vnútorného obsahu (predovšetkým kalerábov) na kašovitú hmotu nepríjemného zápachu, čím sa úplne zničí celá rastlina. Veľké napadnutie uvedenými druhmi baktérií spôsobuje straty na úrode, pričom sa výrazne znižuje skladovateľnosť, najmä kalerábov.
Najlepšou prevenciou proti uvedeným chorobám je správne striedanie plodín, vysádzanie do vzdušných polôh a na ľahkých pôdach. Priesady sadíme plytšie, aby zberová časť rastliny bola mierne vyššie nad pôdou. Pri objavení sa choroby treba vynechať pestovanie kapustovín, ale aj repy a koreňovej zeleniny na postihnutých pozemkoch, a to aspoň na 3 až 5 rokov. Dôležité je aj dostatočné hnojenie draslíkom, šetrný zber, pozberové triedenie a skladovanie pri teplotách do 4 stupňov. Všetky pozberové zvyšky musíme dôkladne a čo najhlbšie zapraviť do pôdy, čím sa značne obmedzí množstvo prezimovaných baktérií. Vysievať sa majú len semená pochádzajúce zo zdravých porastov, prípadne ich dezinfikovať 25 minút vo vode teplej 50 stupňov. V skleníkoch odporúčame preparovanie zamorenej zeminy.
Autor: Ing. STANISLAV BAROK, ÚKSÚP-OOR
