Som päť rokov vydatá, máme s manželom jedno dieťa. Už počas tehotenstva som cítila, že manžel stráca záujem o intímny život, ale pripisovala som to jeho ohľaduplnosti k môjmu stavu, pretože na začiatku tehotenstva sa objavili drobné komplikácie vyžadujúce sexuálnu zdržanlivosť. Tieto problémy však rýchlo pominuli a ja som prežívala zvýšenú sexuálnu túžbu. Je to presný opis, pretože zostalo iba pri túžbe. Manžel odmietal akékoľvek zblíženie a vyčítal mi, že nemyslím na dieťa. Bola som veľmi precitlivená, cítila som sa opustená, nepríťažlivá. Po narodení syna a vlastne až doteraz sa nič nezmenilo. Vzhľadom na to, že sú to už tri roky a doslova nič sa nezmenilo (až na zopár mojich "úspešných pokusov"), dostala som sa do stavu, keď sa cítim hrozne, beznádejne, zúfalo, mám pocit, že som neustále v depresii, začala som žiarliť, čo som predtým nikdy nerobila. Často sa stretávam s tým, že žena odmieta a stráca záujem o muža, ale môj prípad je opačný, Najhoršie na tom je, že som sa vždy cítila príťažlivá a žiaduca a teraz mám pocit, že môj život nemá cenu. Prosila som manžela o vysvetlenie, vysvetlila som mu svoje pocity, ale vždy ma odbil s tým, že ma má rád, nikdy sa nerozídeme a ja len všetko komplikujem. Je to možné, viem, že nikoho nemožno nútiť k niečomu, ak po tom sám netúži. Veľa ráz som si povedala, že už nebudem iniciatívna, nechám to naňho, ale nikdy som to dlho nevydržala, vyvolala som búrku a po udobrení očakávam s novou nádejou zmenu. Tá však neprichádza. Najviac ma však zaráža, že manžel nemá žiadne zdravotné problémy a ako som zistila, uspokojuje sa sám. Veľmi ma to zraňuje a už len pri pomyslení na náš intímny život je mi do plaču. Neviem, ako sa z toho dostať, ako znovu získať sebadôveru. Často myslím na neveru a potom mám z toho výčitky. Manžela mám napriek všetkému veľmi rada, nechcem rozbiť naše manželstvo, ale takýto život ma neuspokojuje, nie som šťastná. Chcela by som vás preto požiadať o odborný názor k môjmu problému. Ingrid

Milá Ingrid,

vaša nespokojnosť so súčasným stavom vo vašom manželstve je pochopiteľná, veď pohlavný život je neoddeliteľnou súčasťou uspokojivého manželstva. Sexuálna potreba je pritom veľmi variabilná, vzhľadom na pohlavie aj vzhľadom na vekové obdobie. Situácia, ktorú opisujete, zjavne naznačuje určité problémy, o ktorých však váš manžel nedokáže s vami otvorene hovoriť.

Skutočnosť, že podľa všetkého občas masturbuje, svedčí o tom, že potrebu sexuálneho vybitia má. Že svoju sexuálnu potrebu neuspokojuje s vami, môže mať niekoľko príčin.

Jednou z nich je, že môže mať obavy z vašej prípadnej ďalšej gravidity. Pre nejedného muža znamená príchod dieťaťa posun na vedľajšie miesto v rodine, keďže stredobodom pozornosti a záujmu je dieťa. V takomto prípade by mohla pomôcť účinná antikoncepcia a venovanie väčšej pozornosti manželovi.

Možné je aj to, že pri nižších sexuálnych nárokoch vášho manžela došlo, možno povedať, k odvyknutiu si od sexuálnych aktivít v čase, keď ste mali zdravotné ťažkosti, a že vaša následná zvýšená chuť k sexu ho skôr odrádzala, či až vystrašila. Táto možnosť by mohla byť posilnená aj jeho prípadným zlyhaním alebo pocitom, že vás nedokázal v dostatočnej miere uspokojiť.

Do úvahy prichádza aj pokles hladiny pohlavných hormónov, čo priamo súvisí s poklesom alebo s vymiznutím chuti na sexuálne aktivity. S touto možnosťou je však v rozpore fakt, že váš manžel sa uchyľuje k sebaukájaniu. V neposlednom rade treba myslieť aj na možnosť inej sexuálnej orientácie, t. j. že ho napríklad viac vzrušujú muži ako ženy, prípadne iné sexuálne objekty alebo iné ako obvyklé sexuálne aktivity.

Keďže všetky vaše dobre mienené pokusy o zmenu situácie zlyhali, je zrejmé, že potrebujete pomoc tretej osoby. V prvom rade by som vám odporúčal dať manželovi jasne najavo, že váš problém chcete riešiť a že v tejto súvislosti budete trvať na spoločnej návšteve odborníka. Začať by ste mali lekárom-sexuológom v záujme vykonania vyšetrení príslušných telesných funkcií vrátane hormonálnej hladiny. Súčasťou vyšetrení by malo byť aj vyšetrenie sexuálnej orientácie, ktoré je možné na špecializovanom sexuologickom pracovisku a na pracoviskách klinických psychológov. V prípade, ak sa týmito vyšetreniami nezistí príčina vyhýbania sa sexuálnym aktivitám s vami, treba myslieť na problémy psychologického charakteru, ktoré by sa mohli odkryť v rámci psychoterapie. V každom prípade by som vám odporúčal dôsledné presadenie návštevy odborníka, hoci aj ako podmienku vášho ďalšieho spolužitia.