BUKUREŠŤ, VIEDEŇ, VARŠAVA - Nové vlny záplav si v Rumunsku za posledný týždeň vyžiadali najmenej 13 obetí, ďalší ľudia sú nezvestní. Najviac sú postihnuté župy Harghita a Mureš v strede krajiny, kde vodný živel ničí desiatky obcí. Evakuovaných je viac ako tisíc ľudí. Katastrofálne záplavy opakujúce sa od jari si tak v krajine vyžiadali viac ako tridsať mŕtvych.

Augustové záplavy zasiahli celkom 13 žúp, hlavne v strede a na severovýchode krajiny. Poškodili desiatky kilometrov ciest i železníc. Problémy sú s pitnou vodou, pretože na rumunskom vidieku má väčšina ľudí vlastné studne, ktoré sú teraz zatopené a infikované. Za jednu z hlavných príčin opakujúcich sa záplav odborníci považujú bezhlavý výrub lesov v rumunských horách.

V Rakúsku, na juhu Nemecka, aj vo Švajčiarsku včera už hladiny riek klesali. Podľa denníka Die Presse prvé hrubé odhady hovoria iba v Rakúsku o škodách vo výške 500 miliónov eur. Mnohé lokality zostávajú odrezané od sveta. Vyše 5000 turistov vrátane zahraničných je uväznených v tirolskom Paznauntale.

Z Innsbrucku im od stredy 14 vrtuľníkov priváža potraviny a lieky. "V prípade potreby sme pripravení ľudí evakuovať, ale bude lepšie, ak budú môcť odísť vo svojich autách, až budú cesty zjazdné," povedal plukovník Raymond Lammer, ktorý letecký most riadi.

V Bavorsku padol za obeť záplavám jeden mladý muž, v Rakúsku vedia o štyroch obetiach, v Švajčiarsku o šiestich.

Silné búrky a intenzívny dážď spôsobili lokálne záplavy v južnom Poľsku. Najhoršia situácia bola v okolí Tešína pri poľsko-českých hraniciach. Obec Wielka Puszcza bola odrezaná od zvyšku sveta, rieka tu zaliala železničnú stanicu aj pivovar. Podľa krízového štábu však Poľsku nehrozí veľká povodeň.

Voda zaliala aj niekoľko obcí pri juhomaďarskom Szegede. "Celá dedina stojí vo vode, je to tu ako v Benátkach," povedal starosta obce Deszk József Simicz.

Súčasné povodne v strede a na východe Európy i suchá na jej juhu sú podľa mnohých expertov ďalšími dôkazmi celosvetových klimatických zmien, pokračujúceho globálneho otepľovania.

Ľudia v Európe sa vraj budú musieť pripraviť na to, že extrémne výkyvy počasia budú súčasťou ich životov. Zabrániť tomu môže len výrazná redukcia skleníkových plynov.

"Klimatické extrémy už nie sú náhodou, ale základným trendom v počasí," tvrdí Anselm Smolka z výskumného tímu najväčšej svetovej zaisťovne Münich Re. Odborníci varujú, že ak sa niečo neurobí, budú výkyvy počasia v nasledujúcich 50 až 100 rokoch stále výraznejšie.

(čtk)