Nestála však za tým len politická neistota, ale aj regionálne vplyvy, keď sa oslabovali aj meny okolitých krajín.

Včera popoludní už kurz koruny zo svojej straty desať halierov vymazal, keď naša mena spevnela na 38,81 koruny za euro. Guvernér národnej banky Slovenska Ivan Šramko ocenil, že vládna kríza zásadne neotriasla kurzom koruny. "Je pozitívne, že peňažné aj devízové trhy sú čoraz nezávislejšie od takýchto problémov," povedal.

Na vládne krízy v minulých rokoch reagovala mena oveľa citlivejšie. Otriasol ňou napríklad vytrvalý boj SDĽ za záchranu svojho nominanta v kresle šéfa Slovenských elektrární, ktorý vyústil až do hlasovania predsedu strany Jozefa Migaša za odvolanie premiéra Mikuláša Dzurindu. Posledná výraznejšia turbulencia na trhu nastala v roku 2003, keď sa Ruskova ANO spojila s opozíciou pri hlasovaní o interrupčnom zákone. Kresťanskí demokrati sa vtedy snažili vytlačiť ANO z koalície.

V súčasnosti je situácia podobná, KDH sa dokonca podarilo uspieť a zbaviť sa Ruska. Koruna je aj napriek tomu podstatne odolnejšia.

Analytik ING DSS Pavol Ondriska to vysvetľuje tým, že z pohľadu zahraničných investorov už neexistuje obava o základné smerovanie krajiny, ako to bolo napríklad v roku 1998 alebo 2002. "Nezostali sme mimo hlavného integračného procesu do EÚ. Navyše plánované reformy, ktoré sú pre investorov dôležité, sú už viac-menej zavedené do praxe. Strany, ktoré chcú reformy zvrátiť sú v menšine, pričom 90 hlasov v parlamente za predčasné voľby sa nenájde," povedal. Investori si podľa jeho slov takisto uvedomujú, že súčasná vládna koalícia je menšinová už dlhšie obdobie, a tak odchod časti ANO do opozície systém riadenia štátu zatiaľ nemení. (ij)