už prebehlo médiami množstvo informácií, ktoré boli neskôr spochybnené a definitívna trasa plynovodu stále nie je známa. Podľa posledných informácií si riešenie vyžiada ešte aspoň pol roka.
Minulú stredu po zasadaní predstavenstva Gazpromu informoval divízny riaditeľ spoločnosti Boris Fydorov agentúru Reuters o tom, že sa projekt ruší. „Mal som pocit, že projekt je mŕtvy,“ povedal. Dôvodom mala byť dohoda s Ukrajinou. Práve tu mal nový plynovod obísť.
Už v piatok však tieto tvrdenia ruská tlač vyvrátila, keď informovala, že Gazprom sa myšlienky obísť Ukrajinu nevzdal a všetky doterajšie dohody zostávajú v platnosti. Podľa analytika investičnej spoločnosti Prospekt Dmitrija Družinina ide vo vyhláseniach predstaviteľov Gazpromu, ktorí projekt spochybnili, o „hru s použitím politických a ekonomických nástrojov“.
Projekt má byť len odložený v snahe vyjednať výhodnejšie podmienky výstavby. Podľa informácií poľských médií je za odkladom rozhodnutia privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), ktorý kontroluje kľúčový plynovod Bratstvo. O akcie SPP sa totiž zaujímajú aj spoločnosti Gaz de France, Ruhrgas a Snam, ktoré sú na projekte nového plynovodu zainteresované. O privatizáciu SPP sa očakáva záujem aj zo strany Gazpromu. Projekt by sa tak mal znova oprášiť a dotiahnuť v lete tohto roka.
Podľa ruského veľvyslanca na Ukrajine a bývalého šéfa Gazpromu Viktora Černomyrdina pritom nemá Ukrajina prípadnou výstavbou plynovodu utrpieť straty, ani ak ju obíde.
„Všetky otázky z tohto hľadiska,“ ako povedal, sú predmetom rusko-ukrajinskej dohody o preprave a dodávkach ruského plynovodu v 2012.
Trasa plynovodu sa už počas rokovaní viackrát zmenila. Posledná rozjednaná, ktorá by bola výhodná aj pre Slovensko, je prepojka medzi prvou už existujúcou vetvou Jamalu - vedie z Bieloruska cez Poľsko do Berlína a plynovodom Bratstvo, ktorý kontroluje SPP. Na prvú vetvu Jamalu sa má napojiť v Bielorusku a cez Poľsko potom pokračovať na Slovensku do Veľkých Kapušian a ďalej na Západ a juh Európy. Pre Slovensko by plynovod znamenal zvýšenie príjmov z tranzitu plynu na úrovni 60 miliónov dolárov ročne. Samotný objem tranzitu sa pritom nemá zvýšiť, ale dlhšia bude jeho trasa.
Podľa poľských médií však Gazprom a jeho európski odberatelia vážne skúmajú aj trasu plynovodu po dne Baltského mora, ktorý je nákladnejší, na druhej strane však spoľahlivejší. Podľa poľského denníka Rzeczpospolita sa projekt stáva čoraz realistickejší. Baltskú alternatívu presadzuje spoločnosť North Transgas, ktorá je spoločným podnikom Gazpromu a fínskej firmy Fortum.
TOMÁŠ KURTANSKÝ,sita, tasr
