BRATISLAVA - Akú odmenu dostal starosta, komu obec predala pozemok, kto a za čo radí ministrovi? Od januára by na každú z týchto otázok mali ľudia dostať odpoveď. Vláda včera odobrila návrh novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám. "Ak je niekto platený z peňazí daňových poplatníkov, verejnosť má právo vedieť, aký plat a odmeny dostáva," hovorí minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý novelu navrhol.

Nad rámec pôvodného návrhu občianski aktivisti vymohli, aby naďalej verejnosť mala prístup k informáciám o prebiehajúcom úradnom konaní, teda nielen o jeho výsledku. Či aby naďalej porušenie práva na informácie bolo priestupkom a dať ho vyšetriť mohol iba človek, ktorého právo mali porušiť.

Že to má zmysel, ukazuje sa každý deň. V pondelok Obvodný úrad v Žiline z priestupku uznal za vinného primátora Jána Slotu a uložil mu pokutu. Občiansky aktivista Ivan Rončák, ktorého žiadosť o informácie Slota ignoroval, sa domnieva, že v tejto veci by úrad z vlastnej iniciatívy konať nezačal.

Včera, naopak, od svojich zásadných pripomienok upustili vicepremiér Pál Csáky a ministerstvo hospodárstva. Csáky bol proti tomu, aby sa zverejňovali napríklad aj platy vedúcich štátnych či obecných úradníkov, ministerstvo zasa, aby sa zverejňovalo zloženie nejakej komisie, ktorá rozhoduje o použití verejných peňazí.

Keďže sa tak podľa právnika Vladimíra Pirošíka "všetky nášľapné míny, ktoré pôvodný návrh skrýval, odstránili", aktivisti dnes návrh považujú za dobrý.

Združenie miest a obcí Slovenska stále zásadne nesúhlasí s tým, aby sa zverejňovali aj platy obecných zamestnancov, pretože zamestnávateľ musí "zabezpečiť ochranu" údajov o plate a iných peňažných náležitostiach zamestnanca, tvrdí podpredseda združenia Milan Muška. Okrem toho podľa neho treba rozlišovať medzi tým, koho do funkcie zvolili, a zamestnancom obce.

Vládu združenie nepresvedčilo, parlament presvedčiť môže. Mimovládne organizácie upozorňujú, že "niektorým záujmovým skupinám" ide o to, aby sa infozákon výrazne oslabil. "Keďže na parlament majú silný vplyv, je pravdepodobné, že sa zákon pozmeňujúcimi návrhmi budú snažiť znefunkčniť," povedal Peter Kunder z Aliancie Fair play.

Čo sa má zmeniť

Štátne orgány, obce či župy budú musieť zverejniť aj to, na koho previedli nehnuteľný majetok, a to vrátane bytov a nebytových priestorov, teda v prvom rade meno a priezvisko alebo obchodné meno niekoho, komu nejakú nehnuteľnosť predali. Informácia má byť zverejnená najmenej na rok odkedy k prevodu došlo, čo však nebude znamenať, že ju neskôr neposkytnú na požiadanie.

Žiadosť o informácie úrady majú vybaviť najneskôr do 8 pracovných dní. Dnes na to majú 10 (kalendárnych) dní. Predĺžiť lehotu zo závažných dôvodov budú môcť tiež najviac o 8 pracovných dní.

Ak obecné zastupiteľstvo bude rokovať o odmene pre obecného funkcionára, zamestnanca či niekoho, kto pre obec niečo robí, rokovanie nebude môcť vyhlásiť za neverejné. To má platiť aj vtedy, ak bude rokovať o prevode či nadobudnutí nejakého majetku. (joč)