V rokoch 1871 až 1914 odišlo v druhej emigračnej vlne za prácou viac ako šesťstotisíc ľudí, tretia vlna prišla v čase hospodárskej krízy na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia, keď sa vysťahovalo viac ako dvestotisíc osôb.

Kým väčšina dôvodov na odchod z rodnej zeme tkvela v sociálnych podmienkach, po príchode sovietskych vojsk do Československa v roku 1968 to boli dôvody politické.

Poslednú vlnu odchodov, ktorú len ťažko nazvať emigráciou, prežíva Slovensko po páde železnej opony. Migrácia nastala oboma smermi - návrat tých, ktorí odišli, a odchod tých, ktorí predtým odísť nemohli alebo boli ešte primladí.

Štefan Šlachta, architekt a profesor na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, sa myšlienkou pátrať po odídených a o udržanie kontaktu snaží od sedemdesiatych rokov. Jeho tridsaťročná snaha sa v týchto dňoch zúročila v podobe výstavy a publikácie zverejňujúcej a odkrývajúcej dnes už aj práve kvôli mnohokrát spáleným mostom zabudnuté mená tých slovenských architektov, ktorí z rôznych dôvodov a v rôznom čase opustili Slovensko a pokúšali sa presadiť nielen v západnej Európe, ale aj mimo kontinentu.

"Z mojej strany je táto aktivita akýmsi podaním ruky práve tým architektom, o ktorých toho pre ich pôsobenie za hranicami Slovenska veľa nevieme," hovorí Šlachta. "Ak doteraz na Slovensku neznámy banskobystrický architekt Ladislav Hudec mal nedávno v Šanghaji veľkú výstavu celoživotného diela a my na Slovensku sme o nej nevedeli, je to veľká škoda pre naše dejiny a našu kultúru," píše v úvode svojej publikácie Návrat odídených (Vydavateľstvo Spolku slovenských architektov, Bratislava 2005).

Šlachtovi sa podarilo vypátrať dvesto mien, z ktorých v publikácii vo forme medailónov predstavil takmer deväťdesiat. Na výstave, ktorá v Galérii Medium potrvá do konca augusta, zverejnil tvorbu päťdesiatich siedmich architektov, ktorí sa v zahraničí presadili najmarkantnejšie. Zoznam "odídených", samozrejme, nie je úplný, s mnohými sa kontakty úplne pretrhli, mnohí na výzvu nezareagovali a mnohí už nie sú medzi živými.

Knihu Návrat odídených môžeme v istom zmysle považovať aj za voľné pokračovanie Šlachtovej minuloročnej publikácie Známi neznámi, v ktorej predstavil viac ako tridsiatku architektov funkcionalizmu - zlatej éry slovenskej architektúry. Propagácia mien a tvorby v oblasti, v ktorej sú slovenskí architekti uznávaní, je záslužný čin.

Škoda však zopár nedotiahnutých detailov a najmä absencie rozsiahlejšieho textu, ktorý by poodhalil spôsob, akým sa Šlachta k menám dopátral, či priebeh komunikácie. Téma emigrácie je nesmierne zaujímavá a obsiahla, podrobnejšia štúdia o tomto fenoméne v prípade architektúry by určite publikácii dodala ešte niekoľko bodov navyše. (kop)