BRATISLAVA - Po rokoch mierneho zvyšovania celkového dlhu Slovenska, sa miera zadlženia v tomto roku výrazne zníži. Kým ešte vlani predstavoval verejný dlh 578 miliárd korún, teda 43,6 percenta veľkosti slovenskej ekonomiky, v tomto roku by to malo byť o 53 miliárd menej, čo je 36,7 percenta hrubého domáceho produktu.
"Za výrazný pokles možno vďačiť najmä zriadeniu a fungovaniu Štátnej pokladnice a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (Ardal)," zhodnotil minister financií Ivan Mikloš. Tento rok si štát doteraz vydávaním dlhových cenných papierov požičal niečo vyše 40 miliárd korún, za celý rok by to malo byť zhruba 70 miliárd. Bez štátnej pokladnice by potreba nových pôžičiek bola dvojnásobná.
Kým neexistovala Štátna pokladnica, verejné inštitúcie držali svoje peniaze na účtoch v NBS alebo komerčných bankách, kde ležali, aj keď ich nebolo treba. "Teraz sú tieto peniaze zhromaždené v Štátnej pokladnici a štát si z nich môže požičiavať bez toho, aby musel splácať nové dlhopisy, ktoré by inak musel vydať," vysvetlil šéf agentúry Ardal Daniel Bytčánek. Počnúc týmto rokom je tak v Štátnej pokladnici k dispozícii vyše 100 miliárd korún, ktoré si môže vláda požičiavať.
Vďaka tomuto faktoru, ako aj celkovo priaznivému ekonomickému vývoju, mohlo Slovensko zrušiť niekoľko plánovaných emisií dlhopisov. Až včera vydalo prvú novú emisiu v tomto roku. Išlo o 7-ročné bondy za necelé tri miliardy korún s priemerným výnosom 3,11 percenta ročne. Hoci je to len desatina výnosu, za ktorý si štát požičiaval ešte pred ôsmimi rokmi, stále je to na súčasné pomery vyšší výnos - o 0,3 percentuálneho bodu - ako ponúka nemecká vláda. Desaťročné bondy so splatnosťou v roku 2014 dnes ponúkajú výnos s prirážkou len 0,1 bodu nad nemecké Bundy. Slovensko si dnes desaťročnými dlhopismi dokáže vykrývať potrebu peňazí dokonca lacnejšie ako susedná Česká republika.
Postupné splácanie verejného dlhu, nahrádzanie nákladnejších dlhopisov vydávaním výhodnejších emisií a dosiahnutie prebytkových rozpočtov počnúc rokom 2010 by mali pripraviť Slovensko na demografický problém, keď súčasná mladá generácia dosiahne dôchodkový vek. "Chceme, aby sa do roku 2020 až 2025 verejný dlh priblížil k nule. Následne sa bude môcť zvyšovať k 60 percentám hrubého domáceho produktu do obdobia 2050 - 2060, keď budú veľké nároky na poskytovanie sociálneho a zdravotného zabezpečenia novým penzistom," povedal štátny tajomník rezortu financií Vladimír Tvaroška. Udržanie verejného dlhu pod 60 percentami výkonnosti hospodárstva je jednou z podmienok Paktu stability a rastu, ktorý platí v krajinách používajúcich euro.
