Enel o investičnom pláne rokoval s ministrom Ruskom. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Taliansky Enel v investičnom pláne pre elektrárne počíta s podporou štátu a investície vo výške 73 miliárd korún podmieňuje niekoľkými požiadavkami. Enel sa pritom záujmom o podiel v elektrárňach zaväzuje, že zrealizuje rozsiahle investície aj bez štátnych záruk a pomoci.
Štátna asistencia
Medzi nimi je napríklad podpora štátu pri dostavbe Mochoviec. Z investičného plánu, ktorý má denník SME k dispozícii, vyplýva, že Enel nepovažuje dostavbu 3. a 4. bloku za návratnú investíciu. V pláne sa píše, že aby sa dosiahla návratnosť z dostavby, budú potrebné isté rozpočtové benefity alebo iné kompenzácie prípadne stimuly. Okrem toho Enel počíta pri produkcii z Mochoviec s 10-ročnými daňovými prázdninami.
Štátna astistencia pri dostavbe Mochoviec sa nepáči ministerstvu financií. "Stále počítame s tým, že sa pôjde podľa platného uznesenia vlády, ktoré podmieňuje dostavbu Mochoviec tým, že sa bude financovať len zo súkromných zdrojov," povedal poradca ministra Peter Papanek. K investičnému plánu zatiaľ ministerstvo nezaujalo jednoznačné stanovisko: "Ministerstvo hospodárstva zatiaľ nedokázalo tento materiál (plán) doručiť na pripomienkové konanie," dodal Papanek.
Stratové Mochovce
Podľa prepočtov Enelu by stratovosť dostavby Mochoviec pri 40-ročnej prevádzke mohla dosiahnuť zhruba 2 až 20 miliárd korún. Nižšia strata vychádza z predpokladu plnenia Kjótskeho protokolu. To by malo byť výhodné pre elektrárne, ktoré využívajú jadrové zdroje, ktoré neprodukujú oxid uhličitý. Tým vzniká priestor za zníženie výrobných nákladov elektriny alebo predaj nevyužitých kvót na oxid uhličitý.
Väčšia strata až do výšky 20 miliárd korún by sa mala dosiahnuť, ak by sa Kjótsky protokol s cieľom obmedziť emisie, neuplatňoval. Enel počíta, že dostavba dvoch blokov by mala stáť 1,6 miliardy eur, čo je okolo 60 miliárd korún.
Problémom pre Enel sú aj odvody do štátneho fondu na likvidáciu jadrových zariadení, ktoré musia elektrárne ako výrobca elektriny ročne platiť. Keďže vo fonde vznikne v budúcich rokoch deficit, Enel chce garanciu, aby sa jeho odvody nezvyšovali, napriek tomu, že kapacity sa zvyšovať budú. Ročné odvody do fondu sa totiž vypočítavajú podľa množstva vyrobenej elektriny a elektrárenských kapacít. V prípade nižších odvodov výrobcu by sa deficit zrejme premietol do cien elektriny, čo znamená prenesenie záťaže na spotrebiteľa.
Bez dividend
V investičnom pláne Enel takisto počíta s akvizíciou paroplynového cyklu, ktorého 10 percent vlastnia Slovenské elektrárne. Zvyšných 90 percent kúpila pred vyše rokom od Fondu národného majetku spoločnosť Penta za dve miliardy korún. Podľa neoficiálnych informácií ho má elektrárňam predať za šesť miliárd. Elektrárne by si kúpou paroplynu vyriešili jednu z nevýhodných zmlúv, ktorá bola v minulosti s paroplynom uzatvorená.
Okrem toho štát pomôže Enelu aj tým, že sa zriekne vyplácania podielu na zisku zo svojho podielu až do rolu 2012.
Podľa ministerstva hospodárstva Enel prišiel s viacerými návrhmi investičného plánu a jeho konečný návrh záruky štátu neobsahuje. "Ministerstvo hospodárstva vyjednalo také podmienky, ktoré nepoškodzujú Slovensko," povedal hovorca rezortu Maroš Havran.
Investičný plán má schvaľovať Fond národného majetku, ktorý už avizoval, že ho zrejme posunie na schválenie vláde. Spoločnosť Enel nechce obsah dokumentu komentovať, kým nie je schválený.
Čo vraj Enel žiada od štátu:
podporu pri dostavbe Mochoviec. Bez kompenzácie zo strany štátu nepovažuje dostavbu 3. a 4. bloku za návratnú investíciu. Žiada 10-ročné daňové prázdniny a iné nešpecifikované zvýhodnenia zo štátneho rozpočtu, počíta so spojením sa s Paroplynovým cyklom (10 % vlastnia elektrárne, 90 % finančná skupina Penta), garantovať maximálne odvody, ktoré elektrárne platia do fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení, aby náhrada za podporné služby ostala na úrovni roku 2005 minimálne do roku 2010Autor: tc
