Za jedno vystúpenie v zahraničí dostal orchester priemerne 10-tisíc korún. FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Vedenie Slovenského rozhlasu stále nevysvetlilo, prečo jeho symfonický orchester vystupuje v zahraničí pod cudzími názvami. Zájazdy, pri ktorých chýbala akákoľvek zmienka o Slovensku či verejnoprávnom rozhlase, sa konali v pracovnom čase hráčov orchestra.
V odpovedi na otázky SME rozhlas minulý týždeň priložil len ospravedlnenie manažéra viedenského konzervatória Georga Marka, že v júni nesprávne uviedol názov orchestra ako Bratislavskí symfonici.
Denník SME upozorňoval predovšetkým na zdokumentované prípady zájazdov, na ktorých Symfonický orchester SRo vystupoval ako Orchester dell' Opera Italiana či Wiener Johann Strauss Orchestra. Riaditeľ SRo Jaroslav Rezník argumentuje, že išlo o názov celého projektu, nie konkrétneho orchestra.
Vedenie orchestra sa bráni aj tým, že dirigent vždy na začiatku koncertu názov orchestra spomenul. To by však bolo veľmi neštandardné a protirečí to aj článku, ktorý o koncerte uverejnili v Nemecku. V programových bulletinoch k turné bližšia informácia o orchestri chýba, prípadne obsahujú len jeho fiktívny opis.
Hudobníci za svoj výkon dostávali len cestovné náhrady. Spolu s cestovnými nákladmi zájazdu ich hradila slovenská agentúra Daccord, ktorá potom rozhlasu vyplácala honorár.
Príjem za koncerty sa manažérovi orchestra Mariánovi Turnerovi zdá "absolútne primeraný". Šéf Hudobnej umeleckej realizácie rozhlasu Vladimír Valovič dodal, že vďaka turné získali ďalšie zákazky, ktoré priniesli väčší zisk. Obaja povedali, že nevedia, za koľko predáva zájazdy nemecká agentúra, a teda ani koľko na nich zarobí slovenská.
Za 18-dňový marcový zájazd do Nemecka, na ktorom odohrali 14 koncertov, získal rozhlas od slovenskej agentúry 140-tisíc korún plus DPH, za podobný zájazd z decembra 150-tisíc plus DPH. V oboch prípadoch hral orchester v prestížnych sálach, napríklad v Berlíne a v Essene s kapacitou okolo 2000 miest.
Priemerný príjem za jeden koncert vychádza asi na 10-tisíc slovenských korún. Podobné a väčšie príjmy dosiahnu v zahraničí aj komorné orchestre s polovičným obsadením. Za júnové hosťovanie vo Viedni s náročným programom a niekoľkodňovými skúškami vrátane generálky na mieste získal rozhlas 40-tisíc korún. To je podľa odborníkov rovnako podhodnotené.
Ak ide o prestížne hosťovanie, zahraničné zájazdy môžu byť výnimočne aj stratové, prípadne ich dotuje ministerstvo kultúry. Rozhlasový orchester tak bude účinkovať na tohtoročnej Varšavskej jeseni. V takých prípadoch však orchester reprezentuje krajinu i sám seba s umelecky náročným programom, čo nie je prípad "ľahších" zájazdov venovaných belcanto opere či Straussovým valčíkom, navyše uskutočnených pod cudzím menom.
Čo na to kolegovia z brandže
"Ak hudobník vystupuje v zahraničí samostatne, je bežné, že sa ocitne v rôznych orchestroch. Ak však ide do zahraničia v službe, prinajmenšom Slovensko by v názve orchestra malo byť. Štátna filharmónia Košice nikdy v zahraničí neprezentovala inak," hovorí riaditeľ košickej filharmónie Július Klein.
Aj manažérka Slovenskej filharmónie Tatiana Schoeferová vylúčila, že by filharmónia na služobných cestách vystúpila pod cudzím menom. Pripúšťa, že podobnú ponuku občas dostane, ale keby ju prijala, stratila by podľa nej kredit.
Manažér Štátneho komorného orchestra Vladimír Šalaga pripustil, že sa stávajú aj prípady, keď zahraniční manažéri zmenia pri prezentácii orchestra jeho názov, aby sa "lepšie predával". Ich orchester sa však už roky v zahraničí buduje značku Slovak Sinfonietta of Žilina a zahraniční partneri to podľa neho rešpektujú. Ak by totiž nejakú nahrávku spravili pod iným menom, nemohli by si ju dať do zoznamu svojich nahrávok či hosťovaní.
Kým Slovenský rozhlas poveruje organizáciou zájazdov svojho orchestra súkromnú agentúru, ostatné orchestre si svoje zahraničné zájazdy organizujú samy. Schoeferová nepovažuje vstup slovenskej agentúry za nutný, ak agentúra sama s ponukou neprichádza. Doteraz sa tak však nikdy nestalo, všetky ponuky prišli priamo Slovenskej filharmónii. (zu)
Ako si vedia zarobiť slovenské orchestre
Manažér Symfonického orchestra SRo Marián Turner povedal, že orchester cestuje na zahraničné zájazdy viac ako ktorýkoľvek iný na Slovensku a aj jeho príjmy vysoko prevyšujú príjmy iných orchestrov.
Za výkony všetkých svojich hudobných telies Slovenský rozhlas zinkasoval minulý rok 3,8 milióna korún.
Orchester Slovenská filharmónia za svoje výkony získal 18,5 milióna, žilinský Štátny komorný orchester zarobil cez 4 milióny, Štátna filharmónia Košice 7,6 milióna. Okrem príjmov z vystúpení však všetky získali ďalšie prostriedky aj z prenájmu sál či sponzoringu.
Ani čo sa týka počtu, ale hlavne kvality zahraničných hosťovaní nie je rozhlasový orchester výnimočný. Slovenská filharmónia mala minulý rok 15 zahraničných koncertov, v blížiacej sa sezóne vystúpi v Maďarsku, Salzburgu, Kolíne, Prahe, pripravujú sa zájazdy do Španielska, Japonska, na Taiwan, do Nemecka.
Štátny komorný orchester v Žiline mal minulý rok v zahraničí 26 koncertov, rok predtým 47. Často vystupuje v Nemecku, Rakúsku, ale aj v Amerike či Japonsku.
Rozhlasový orchester má výborné podmienky na nahrávanie, lebo má akusticky a technicky kvalitne vybavenú sálu. Rozhlasovú radu však nedávno anonym upozornil na možné zneužívanie rozdielneho účtovania sadzieb pri nahrávkach uskutočnených "v službe" - teda v pracovnom čase hráčov - a mimo nej. "V službe", keď si rozhlas účtuje len paušálnu sadzbu, vyjde totiž objednávateľa jedna frekvencia (4 hodiny) asi na 2500 euro (okolo 100-tisíc korún). Mimo služby aj na 3500 euro. Z výkazov je veľmi ťažké zistiť, ktoré nahrávky vznikli v službe a ktoré mimo nej.
Dozorná komisia minulý týždeň požiadala riaditeľa SRo Jaroslava Rezníka o vysvetlenie niektorých nejasností v činnosti orchestra, informácie by mala dostať aj Rozhlasová rada už v stredu. (zu)
Orchester stále nemá šéfdirigenta
"Nedoriešená otázka šéfdirigenta je bolestivou kapitolou dejín tohto pozoruhodného telesa," píše sa o Symfonickom orchestri SRo vo výročnej správe rozhlasu za rok 2004.
Hoci v minulosti stáli na čele orchestra osobnosti ako Ľudovít Rajter, Ladislav Slovák či Ondrej Lenárd, po smrti mladého dirigenta Róberta Stankovského nemali rozhlasoví symfonici výraznejšieho šéfa, okrem krátkeho pôsobenia Charlesa Olivieri-Munroea. Spoluprácu s ním však nepredĺžili, keďže podľa vedenia orchestra neznamenal taký prínos, aký by od šéfdirigenta očakávali.
Skorému vymenovaniu nového šéfdirigetna nateraz nič nenasvedčuje. Na priamu otázku SME, čo v tejto otázke vedenie orchestra robí, spomenulo len staršie úvahy o angažovaní Jiřího Bělohlávka, s ktorým sa však rokovanie ani nezačalo.
"Pôvodný zmysel rozhlasového orchestra bol v nahrávaní a vysielaní živých koncertov, zväčšia pôvodných slovenských diel, nakoľko v tom čase začínala produkovať generácia skladateľov ako Cikker či Suchoň. Na takmer každom koncerte zaznela jedna pôvodná skladba," vraví dirigent Mário Košík.
Dnes podľa Košíka akoby rozhlasovému orchestru chýbal pôvodný zmysel. (zu)
