Orientálna diva Sapho spieva piesne mnohých krajín. Aj na festivale Cap a l' Est v Banskej Štiavnici nimi preletela kus sveta v predstavení Cesta lastovičiek. "Lietam v nich zo severu na juh, zo západu na východ, z minulosti do prítomnosti," povedala éterická speváčka.

Tvrdí, že jej hudba je ako jej život. Narodila sa v Maroku v židovskej rodine a ako 16-ročná sa s rodičmi presťahovala do Paríža. Precestovala kus sveta a spoznala mnoho kultúr. Keby robila iba francúzsku hudbu, nebola by iba francúzska, keby robila iba arabskú, nebola by iba arabská. Robí teda hudbu, ktorá vychádza zo všetkých kultúr. Spieva vo francúzštine, arabčine, španielčine či rómčine.

Hoci v Paríži študovala herectvo, rozhodla sa, že herečkou nebude. Keď hrávala s gitarou na ulici, cítila, že hudba je silnejšia. "Hudbou môžem lepšie vyjadriť svoje pocity a cítim sa nezávislá," povedala Sapho.

Z Maročanky sa stala Parížanka, z herečky speváčka, z rockovej muzikantky tradičná. Súhlasí, že jej život je samá zmena, no dodáva, že vie byť aj verná. Napríklad, písaniu, s ktorým začala ako 12-ročná. "Píšem dodnes a najradšej v noci. Preto som stále to malé dievča z Marakéšu," povedala autorka piesní a románov. Zmena je u Sapho hľadaním a hľadá "spravodlivosť až do vyčerpania".

Aj v Banskej Štiavnici mala svoj typický imidž. Udržiava si bielu, až porcelánovú tvár, brčkavé vlasy a oblieka sa do čierneho. "Čierna farba je tradičná i univerzálna. Keď ste v čiernom, vyniknú vaše gestá a pohyby. Čierna farba je niečo ako jazyk," konštatuje žena s menom podľa gréckej poetky.

Sapho nevstáva skôr ako o druhej popoludní. "Spánok je pred koncertom najlepším liekom na hlasivky. Na predstavení zo seba vydávam všetku energiu a vraciam sa úplne vyčerpaná."

Diváci v Banskej Štiavnici si Sapho zamilovali. Aj ona sa vyznala z lásky k mestu - k jeho vežiam, domom a ľuďom. Pripomína jej kúsok Florencie a Viedne. Pred predstavením sa ukrývala pred verejnosťou, no po ňom sa zhovárala s ľuďmi v banskoštiavnických čajovniach a kaviarňach.

(bej)