Inštalácia Viktora Oravca pod názvom 22. 12. 2012 potrvá v Záhorskej galérii v Senici do 28. augusta. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL |
Keď sa v 80. rokoch slovenský výtvarník Viktor Oravec spolu s bratmi Pagáčovcami obracali ku kultúre starovekých civilizácií a mýtom, bol to únik pred vtedajšou spoločenskou situáciou za železnou oponou. Zoskupenie P. O. P., ako sa od roku 1979 skupina troch reprezentantov neoficiálnej kultúry nazývala, zaujímala numerológia a prírodné náboženstvá, rituál a obrad. Prispievali tak do kontextu slovenského umenia práve odklonením sa od štátom proklamovanej ideológie.
Vo forme akcií, umeleckej formy, ktorej počiatok na Slovensku sa datuje do 60. rokov, skúmali nielen hranice ľudskej fyzickej bolesti, ale aj psychického vypätia. Dnes sa Oravec, tentoraz sám, vracia späť o tisícročia, aby preniesol odkaz raných kultúr cez výtvarný jazyk až k dnešnej spoločnosti. Zaujíma ho svetlo, ktoré vo forme ohňa používal vo svojich starších akčných kusoch, dnes sa prikláňa k časti slnečného spektra a do inštalácií vnáša ultrafialové žiarenie.
Zaujímajú ho čísla, ich kombinácie a variácie, numerológia ako spôsob výkladu existencie. Zaujíma ho však aj prechod z jedného sveta na druhý, zo života do časopriestoru smrti, ktorú si každé náboženstvo vykladá po svojom, vo svojej podstate však veľmi podobne. Zaujíma ho boh a viera jednotlivých kultúr sveta - minulých aj súčasných.
"Staroveké civilizácie dokázali vynikajúco fungovať, a to počas veľmi dlhého obdobia," vysvetľuje svoj dôvod záujmu Oravec. "Samozrejme, že sa vyvíjali a zanikali. Dlhé roky však dokázali udržať mier, mali svoj systém, svoju vieru. Dnes sa však doba strašne zrýchľuje, je nervózna a chaotická. Chýba v nej systém."
Odkazy starých kultúr, poznatky z astronómie, ich následné výklady a predpovedanie budúcnosti spolu so symbolikou a odkazmi na aktuálne svetové náboženstvá, pretavil Oravec do najnovšej inštalácie v Záhorskej galérii v Senici.
Podzemie historického kaštieľa je plné odkazov na mystické a tajomné z mayskej histórie v kontexte súčasnej kresťanskej kultúry. Modré neónové svetlo, demižóny s čistou vodou, ezoterická hudba, biela podlaha, ciferníky a mená apoštolov - to všetko podriadené číslu dvanásť, ktoré podľa Oravcových slov sa vyskytovalo už v starom Egypte, ale aj u Mayov a silno figuruje aj v súčasných náboženstvách.
Oravec na inštalácii, vytvorenej špeciálne pre priestory v Senici, intenzívne pracoval niekoľko mesiacov. Výsledkom je impozantná prechádzka prostredím, ktoré neevokuje iba vstup do tajomna každého z nás, ale stimuluje aj pocity a predstavy, aké to bude, keď prekročíme pomyselné brehy rieky Styx.
(kop)