"Eh? What's up? Where up? Ican't see anything up." (Čo je hore? Kde hore? Ja nič nevidím...)

Takto som pred niekoľkými rokmi začal svoj prvý rozhovor s americkým študentom v jazykovom tábore. Vtedy, odchovaný na stredoškolskej učebnicovej angličtine som ešte nevedel, že fráza "What's up?" v americkej angličtine znamená aj "What's new?", alebo "How are you?", teda "Čo máš nové?", "Ako sa máš?" a preto som vykrúcal hlavu hore a hľadal niečo pomyselné na strope.

Odvtedy som sa už ako učiteľ angličtiny mnohokrát presvedčil, že angličtina v sebe ukrýva mnoho úskalí, ktoré nezriedka prinášajú podobné nedorozumenia a komické situácie.

Rozdiel vo výslovnosti a pravopise slov je známy a častý problém, kvôli čomu nezriedka dochádza k ich zámene. Raz sa mi stalo, že žiačka pri ústnom opise výzoru osoby uviedla: "My grandad has got a long bird." (Môj dedko má dlhého vtáka.) Nuž, zrejme chcela povedať "long beard" (dlhú bradu)....

Na jednu vec to však bolo dobré: odvtedy si celá trieda perfektne pamätala správnu (britskú/americkú) výslovnosť týchto dvoch slov: be:d/be:rd

Alebo jedna žiačka pri nácviku dialógu povedala: "Shall we go to the coffee?" (Pôjdeme do kávy?). Chcela samozrejme povedať "to the cafe" (do kaviarne). Tiež ale mohla povedať "to the coffee bar" alebo "to the caff"."

V ďalšom dialógu to žiačka zaklincovala: "Would you like a desert?" (Dáš si púšť?), opýtala sa. Istotne mala na mysli "dessert" [di'ze:t/di'ze:rt] (dezert), nie "desert" ['dezet/'dezert] (púšť).

Pre označenie dezertu Briti používajú aj výrazy "sweet", "pudding", "pud" či "afters".

Problémy a úsmevné vety vznikajú aj v súvislosti s homonymami (rovnozvučnými slovami). Jeden žiak raz v slohovej práci napísal: "I often listen to the tower." (Často počúvam vežu).

Žiak si totiž v dobrom úmysle vo vreckovom slovníku našiel preklad slova veža tower. Netušil však, že hudobná hifi veža sa povie inak ako veža - stavba, napríklad "stereo" či "hi-fi system". Tower" by teda mohol len ťažko počúvať.

Časté problémy vznikajú aj preto, že angličtina má niekoľko geografických variantov, pričom britský a americký sú najznámejšie. Sú medzi nimi drobné rozdiely vo výslovnosti, gramatike, pravopise a lexike.

Ak si vo fast foode vypýtate "chips", v Británii vám dajú hranolčeky, ale v USA dostanete čipsy, teda zemiakové lupienky. V USA sú hranolčeky "French fries", v Británii sú čipsy "crisps".

Ak vám Londýnčan povie: "I live on the first floor," býva na 1. poschodí. Ak to však povie obyvateľ New Yorku, býva na prízemí. V Británii je prízemie "ground floor", v USA je prvé poschodie "second floor".

Ak si v obchode s odevami vypýtate "vest", v Británii vám dajú tielko/nátelník, v Amerike si však kúpite vestu (do obleku). V Británii je vesta "waistcoat", v USA je tielko "undershirt".

Tak teda veľa úspechov pri štúdiu a používaní angličtiny. A najmä pozor na jej úskalia!