BRATISLAVA - Rady slovenských divadelných umelcov v sobotu vo veku 85 rokov opustil scénograf, výtvarník a pedagóg Ladislav Vychodil. Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka Slovenského národného divadla (SND) Izabela Pažítková. Podľa jej slov, zomrel "básnik dramatického priestoru", ktorého poznal svet.

Ladislav Vychodil sa narodil 28. februára 1920 v Háčkach na Morave. Študoval kreslenie v Českom vysokom učení technickom v Prahe a v Škole umeleckých remesiel v Brne. Roku 1942 sa stal scénografom novozaloženého Beskydského divadla v Hraniciach a o tri roky neskôr sa stal šéfom výpravy SND, od roku 1951 aj vedúcim Umelecko-dekoračných dielní SND. V rokoch 1951 až 1983 pôsobil ako vedúci katedry scénografie na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave, v rokoch 1969-71 stál aj na čele scénografie na DAMU v Prahe.

Vychodil si získal počas svojej profesionálnej kariéry uznanie aj vo svetovom meradle. O svoje poznatky a skúsenosti sa podelil na prednáškach v Havane v roku 1963, po Kube zamieril o necelých desať rokov na prednáškové turné po USA, krátko na to prednášal aj na University of California v Santa Barbare a na Instituto de bellas artes v Mexiku.

Titul docent si pred svojím menom začal písať v roku 1965, v roku 1977 sa stal profesorom. Vychodil bol vyhľadávaným spolutvorcom špičkových režisérov u nás i v zahraničí. Jeho scénografia je úzko spätá s dramaturgiou činoherného divadla a opery. Bol prvým scénografom väčšiny slovenských opier, predovšetkým Suchoňových a Cikkerových. Ako sa uvádza v monografii Ladislava Lajchu, Vychodil vytvoril 558 scénických návrhov. Spolupracoval napríklad s režisérom Alfrédom Radokom (Mestské divadlá pražské), k nezabudnuteľným patria jeho spolupráce s Jozefom Budským, Tiborom Rakovským, Branislavom Kriškom, Milošom Pietorom, Jozefom Bednárikom a mnohými ďalšími. Navrhol scény pre viaceré európske divadlá, najmä v severských štátoch.

Ladislav Vychodil je spoluzakladateľom medzinárodnej organizácie scénografov a divadelných technikov OISTT. Pripravil niekoľko významných samostatných profilových výstav. Svojím dielom, pedagogickou a organizátorskou činnosťou sa stal vedúcou osobnosťou slovenskej scénografie.

Počas svojho života získal mnoho ocenení. V roku 1965 na Bienále výtvarného umenia v Sao Paule získal zlatú medailu, udelenú najlepšiemu zahraničnému scénografovi a zlatú medailu prezidenta Brazílie za najlepšiu národnú expozíciu. Zlatú medailu získal aj na Pražskom quadrienále v roku 1987. (sita)