BRATISLAVA - Počas invázie vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 a krátko po nej zomrelo 19 slovenských občanov. Ďalších 130 bolo zranených. Obete ani pozostalí neboli nikdy plošne odškodnení.
Ústav pamäti národa to chce zmeniť. Jeho šéf Ján Langoš vyzve vládu, aby vyvolala rokovania s Ruskom o odškodnení obetí. Od prezidenta chce, aby obetiam udelil štátne vyznamenania.
Odškodňovanie na Slovensku zastrešuje ministerstvo spravodlivosti. Jeho hovorca Richard Fides Langošov nápad privítal. "Myslíme si, že okrem iného je to aj morálna povinnosť," povedal.
Súhlasí aj prezident Ivan Gašparovič. "Je správne, ak budú títo ľudia odškodnení," hovorí o prípadných rokovaniach s Ruskom hovorca Marek Trubač. Prezident očakáva, že iniciatívu vyvinie vláda a poslanci. K vyznamenaniam sa včera nevyjadril.
Niektorí poslanci už iniciatívu podporili. "Som presvedčený, že je to dobrá myšlienka, či to bude mať úspešný koniec, neviem," povedal Gyula Bárdos z SMK. Pochybnosti má František Mikloško z KDH, lebo v tých časoch "federálne zhromaždenie vstup vojsk a ich pobyt u nás riadne schválilo". Odškodňovať by podľa neho v prvom rade malo Slovensko ako nástupnícky štát po Československu. Preto podporí návrh zákona Roberta Kaliňáka zo Smeru, ktorý je práve v parlamente.
Kaliňák chce zo štátneho rozpočtu vyčleniť 50 miliónov na odškodnenie ťažko zranených a pozostalých po zabitých počas invázie a následnej okupácie. Každý zranený by podľa tohto zákona dostal 500-tisíc korún, pozostalí rovný milión. Kaliňák svoj návrh zdôvodňuje tým, že nešlo o typickú okupáciu. "Vláda kapitulovala a nebránila svoje územie, takže štát nesie priamu zodpovednosť za okupáciu a to, čo sa pri nej stalo."
Tvrdí však, že jeho a Langošov návrh sa nevylučujú. Slovensko by malo s Ruskom rokovať o následnom vyplatení peňazí. Rovnako by sme mohli postupovať aj voči ostatným štátom, ktoré sa na invázii zúčastnili. "Ak vieme, že niekto bol zastrelený dajme tomu bulharskými jednotkami, tak prečo by to mali platiť Rusi?" pýta sa Kaliňák.
