Pápež Benedikt XVI. načúva počas židovskej bohoslužby v kolínskej synagóge. FOTO - SITA/AP
KOLÍN NAD RÝNOM - Pápež Benedikt XVI. sa stal druhým pápežom v histórii, ktorý navštívil synagógu. Ako vôbec prvá hlava katolíckej cirkvi včera navštívil synagógu v Nemecku. Symbolickým gestom počas svojej prvej zahraničnej cesty v Kolíne nad Rýnom, ktorú zdedil po pápežovi Jánovi Pavlovi II., tak nadviazal na politiku svojho predchodcu.
"Tento skorý signál pontifikátu Benedikta XVI. nás robí šťastnými," povedal šéf židovskej obce v Kolíne Abraham Lehrer. Pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore v kolínskej synagóge odsúdil nové prejavy antisemitizmu a všeobecnej nevraživosti voči cudzincom. "Musíme sa vzájomne lepšie a viac poznať. Preto by som chcel výslovne vyzvať na úprimný dialóg plný dôvery medzi židmi a kresťanmi," povedal Benedikt XVI. v synagóge, kde sa zúčastnil na židovskej bohoslužbe.
Prvýkrát vstúpil ako pápež do synagógy Ján Pavol II. v Ríme v roku 1986. Gesto neskôr podčiarkol aj ospravedlním sa za antisemitizmus kresťanov. Napriek tomu, že bariéry medzi židovskými a katolíckymi predstaviteľmi sa mu podarilo prelomiť, rozpory medzi Vatikánom a Izraelom sa ešte stále sporadicky dostávajú na verejnosť.
Naposledy židovskí predstavitelia kritizovali Vatikán minulý mesiac, keď pri odsudzovaní teroristických útokov vynechal palestínske samovražedné útoky na Izraelčanov.
Hlava kolínskej židovskej obce Lehrer síce tento problém nespomenul, historickú návštevu pápeža predsa len využil na otvorenie citlivej témy. Benedikta XVI. požiadal o otvorenie archívov Vatikánu týkajúceho sa jeho postoja k holokaustu počas druhej svetovej vojny. "Vyrástol si v Nemecku počas hrozného obdobia. Nevidíme v tebe len hlavu katolíckej cirkvi, ale aj Nemca, ktorý si je vedomý historickej zodpovednosti," povedal Lehrer.
Otvorenie spisov podľa neho môže ukázať, koľko pápež Pius XII. vedel o vyhladzovaní židov a či sa proti tomu nemohol aktívnejšie postaviť. Zmiešaná skupina vatikánskych a židovských historikov už raz v minulosti rolu Pia počas vojny skúmala. Jej práca však stroskotala na neochote Vatikánu otvoriť svoj archív.
Vatikán zastavil sprístupňovanie archívu pri roku 1939, keď bol pápež Pius zvolený a podľa Reuters najmenej do roku 2009 svoj postoj nemieni zmeniť.
Okrem stretnutia so židovskými predstaviteľmi sa Benedikt včera stretol aj nemeckými protestantmi. Na posledný deň cesty má naplánované aj stretnutie so zástupcami moslimskej komunity. Štvordňovú návštevu v Nemecku pápež ukončí zajtrajšou omšou na Svetových dňoch kresťanskej mládeže. Predpokladá sa, že na ňu príde až 800-tisíc mladých ľudí. Státisíce mladých ľudí ho vítali už vo štvrtok na brehu Rýna, kde sa pápež plavil na lodi. (rek, reuters)
