FOTO
Dnes: moderátorka EMMA TEKELYOVÁ
Hrubosrstý jazvečík Ubo žil v rodine Emmy Tekelyovej vyše pätnásť rokov. A keďže zomrel iba pred vyše mesiacom, je spomienka naňho stále veľmi živá. ,,Bol ďalším členom našej rodiny. Kto nemá psíka, to asi nevie pochopiť. On však vniesol do nášho života naozaj nový rozmer," hovorí moderátorka.
A ako sa Ubo k Emme Tekelyovej dostal? ,,Klasicky. Ako dieťa som po psíkovi vždy túžila, ale rodičia nechceli súhlasiť. Preto, keď mala dcéra asi desať rokov a prišla s rovnakým návrhom, spojila som si ho so svojím dávnym snom a rozhodla sa, že pes bude. Manžel neprotestoval, a tak sme začali listovať v atlasoch. Vytipovali sme si niekoľko plemien, medzi nimi aj jazvečíka, no Uba sme napokon získali celkom náhodou na burze vo Vajnoroch. S manželom sme tam zašli z blízkeho letiska, kde nás pozval priateľ na vyhliadkový let, a keď som ho videla v košíku, bolo rozhodnuté."
Aj keď s výchovou psa nemali skúsenosti, s Ubom veľké problémy neboli. Jedine v hale, kde mu vyhradili miesto, nedal spočiatku pokoj kvetom. A bol, ako väčšina jazvečíkov, tvrdohlavý, ale aj urážlivý. "Mne sa to však páčilo. Aspoň bolo vidno, že má svoju hlavu. Stávalo sa, že som chcela zahnúť doprava, ale on čosi zacítil na rohu domu vľavo, a tak tam jednoducho išiel. Nech som mu hovorila čokoľvek," spomína moderátorka.
Príchod Uba do rodiny priniesol aj nutnosť presnej organizácie denného režimu. ,,Stanovili sme si služby. Napríklad manžel chodil s Ubom von ráno, dcéra cez obed a ja večer. No a keď cez obed náhodou nemohla, tak som musela z práce na desať minút dobehnúť, vyvenčiť ho a ísť späť. Pes nie je hračka, ktorá sa dá kedykoľvek odložiť."
Hoci Ubo poslúchal všetkých v rodine, bohom preňho bol Emmin manžel. "Ja som bola na kŕmenie a dcéra Emka na hranie. Keď sa spolu bláznili, Ubo sa doslova usmieval od radosti. Až mu bolo vidno zúbky. A to robil aj vtedy, keď dostal maškrtu a chcel ešte druhú."
V mladších rokoch vedel Ubo aj "spievať". Podmienkou však bolo, aby išlo okolo auto s húkačkou. ,,Raz s ním išla mama na prechádzku a keď začal, myslela si, že dostal záchvat. Ľudia sa na ulici pristavovali, ona sa hanbila. Kým však bolo sirénu čo len trochu počuť, neprestal."
Hoci bol Ubov život šťastný, pretože ho mali všetci radi, ani jemu nevyšlo všetko. Napríklad sa mu nepodarilo stať otcom, pretože vybratá partnerka ho po dvojtýždňovom randení odmietla. Okrem toho ho v Brne trikrát operovali na platničky a na črevnú kýlu. Nerobilo mu dobre ani teplo. ,,Raz sa nám dokonca na chalupe tak prehrial, až mu hrozilo ochrnutie. Preto s nami nemohol ani chodiť k moru."
Dnes v rodine Emmy Tekelyovej síce uvažujú, že si obstarajú Ubovho nástupcu, ale hneď to vraj nebude. "Dcéra sa nám čoskoro vydáva, máme plno starostí s prípravou svadby, a okrem toho, na zimu si psíka kupovať nechceme." Uvažujú tiež, či to bude zasa jazvečík. "Povedali nám totiž, že by sme ho stále porovnávali s Ubom. Nech radšej skúsime iné plemeno. Možno to bude bígl. S manželom sa nám totiž páčia poľovnícke psy, lenže tie zase potrebujú špeciálnu starostlivosť."
Bez psa však nezostanú. ,,Žili sme s Ubom tak dlho, že teraz v našej rodine jeden člen chýba. A viete, čo je zvláštne? Pochovali sme ho pod vŕbou v našej záhrade a na jeho hrobčeku vyrástli dve slnečnice. Pritom ich tam nikto nezasadil a nerastú ani nikde v okolí."
FOTO - ARCHÍV E.T.
