FOTO - ČTK
Rozprávač v množnom čísle
Karel Čapek nie je jeden autor. Je to priam ustanovizeň. Za svoj krátky život (1890 - 1938) stihol prežiť viacero životov. V jeho bohatej tvorbe sa šťastne snúbia priaznivé vonkajšie okolnosti (vysoký životný štandard, ideálne pracovné podmienky) s citlivosťou k problémom doby i konkrétnych ľudí. Bol viac než len spisovateľom: bol mysliteľom, organizátorom kultúrneho života a spoločenských pohybov.
Aj ako spisovateľ bol všestranný: písal prózu, poéziu, eseje, divadelné hry, cestopisy, nedefinovateľné literárne útvary, knihy pre deti, prekladal z cudzích jazykov, venoval sa publicistike. A okrem toho kreslil, maľoval, fotografoval, cestoval.
A navyše počúval hudbu, pomáhal kliesniť cestu moderným umeleckým smerom (najmä výtvarným a literárnym), cestoval, intervenoval, zasahoval do politiky. A záhradkárčil. Jeho záhrada bola literárnym dielom, a to nielen preto, že ju neskôr spracoval knižne. Svedkovia jeho života tvrdia, že jeho fyzické nasadenie v záhrade bolo také enormné, až ho to stálo život.
Ale aj tvorba Karla Čapka je takou záhradou s množstvom hriadok, záhonov a cestičiek, ktoré spájajú zdanlivo odľahlé končiny života i literatúry. Po úvodnom hľadaní oslnil suverénnymi literárnymi výkonmi v knihách Továrna na Absolutno, Krakatit a Povídky z jedné kapsy a z druhé kapsy.
Kým prvé dve prózy svojou antiutopickosťou a vizionárstvom predznamenávajú žáner sci-fi, Povídky z kapes sú ľudovým čítaním v tom najlepšom zmysle slova. Američania neskôr tento žáner nazvali "short story" a písali ho tí najlepší poviedkari pre prestížne časopisy. Svetoznáma Válka s mloky hovorí o genetických a morálnych problémoch ďaleko pred ich skutočným rozvinutím v dnešnej dobe. V trilógii Hordubal, Povětroň a Obyčejný život si zasa vyskúšal širokodychú, rozpriestranenú prózu.
Ódou na tzv. poklesnutú literatúru bol Marsyas, pôvabná knižočka, kde vzdal Čapek hold zaznávaným žánrom, ktoré pestoval aj on sám. Jeho knižky Jak se co dělá, O lidech, Záhradníkův rok sú takouto literatúrou na okraji, ktorá je však aj dnes čítaná a milovaná.
Dramatickosť doby odrážajú jeho dramatické diela. V hre R.U.R. nielen prvýkrát použil svoj neologizmus robot (zo slovenského slova robota), ale upozornil na nebezpečenstvo manipulácie s masami. Hru Ze života hmyzu napísal so svojím bratom, maliarom Josefom Čapkom, Věc Makropulos, Bílú nemoc, Matku opäť sám.
Spojila sa v nich šťastne ľudská angažovanosť a autorská autonómnosť, ktorá mu stále zabezpečovala status slobodného intelektuála. Hoci bol Čapek blízkym spolupracovníkom prezidenta Masaryka (jeho Hovory s T. G. Masarykom sú dodnes neprekonané), nikdy sa nestal politickou figúrkou.
Detské knižky Devatero pohádek a Dášeňka sú výsledkom pohodových chvíľ, uvoľnenej fantázie a luxusu pozerať sa zvedavo okolo seba. Obe vyšli iba niekoľko rokov pred jeho smrťou.
Karel Čapek je azda najslávnejší český svetový autor. Jeho knihy vychádzajú po celom svete dodnes (s dôsledne dodržiavaným háčikom na písmene Č v jeho priezvisku). A čo je dôležité: prijal ho za svojho aj slovenský čitateľ, ktorý nedovolí, aby sa jeho knihy prekladali z nám takého blízkeho jazyka.
DANIEL HEVIER
Výroky
Humor je najdemokratickejší z ľudských zvykov.
Človek sa nikdy nezbaví toho, o čom mlčí.
Predstavte si to ticho, keby ľudia hovorili len to, čo vedia.
Nie je pravda, že ženy porušujú tajomstvo, ale pravdou je, že ho odovzdávajú neporušene ďalej, nechávajúc mu peľ a krásu jeho tajnosti.
Jednou z najväčších civilizačných pohrôm je učený hlupák.
Iste, treba začať sebou samým - ale tiež treba u seba neskončiť.
Kráľovstvo klamstva nie je tam, kde sa klame, ale tam, kde sa klamstvo akceptuje.
Tak sa zdá, že sme viac ovládaní slovami, než nimi vládneme sami.
Desím sa davu, je najkrutejší a najhlúpejší zo všetkých prírodných živlov.
Vážnou príčinou, prečo človek stráca dôveru v seba, je strata pocitu, že je milovaný.
Mladá generácia má pocit, že s ňou prichádza lepší svet. Stará garda má pocit, že s ňou ten lepší svet odchádza.
Bláznovstvo je tragické a patrí sa ho chápať. Hlúposť sa nemá chápať, ale vyvracať.
Fotogaléria
S T. G. Masarykom. FOTO - ČTK
Anglický spisovateľ H. G. Wells (vpravo), Karel Čapek a španielsky veľvyslanec Jim de Asua na párty vo Valdštejnskej záhrade v Prahe, usporiadanej pri príležitosti medzinárodného kongresu PEN-klubov v roku 1938. FOTO - ČTK
Na snímke z roku 1938 s manželkou, herečkou Olgou Scheinpflugovou. FOTO - ČTK
Karel Čapek (vľavo) a jeho brat, maliar Josef Čapek. FOTO - ČTK
"Akoby sa všetko odvíjalo od vnímania. O žiadnej životnej situácii nemožno povedať, že by bola banálna. Presvedčila ma o tom aj drobná epizódka z minulého víkendu," hovorí spisovateľ Ján Litvák. "V záhrade sme si opekali kukuricu. Na tomto som vyrastala, povedala dramaticky jedna dáma z príbuzenstva a posunula prút s nastoknutým kláskom bližšie k plameňom. Synovec, ktorému hovoríme aj domorodec, lebo sa nenarodil v nemocnici, ale doma, ju očami plnými obdivu hltavo sledoval. A jej slová, samozrejme, pochopil po svojom. Na druhý deň o dotyčnej dáme rozprával, že vyrastala v ohni. Aj literárne odkazy sa dajú pochopiť všelijako. Čapkov Krakatit je však akiste výnimkou. Jeho posolstvo je jednoznačné a nanajvýš naliehavé aj dnes."
Štyridsiaty piaty titul Svetovej knižnice SME, ktorý bude v predaji od pondelka, vychádza v jazykovej úprave Jiřího Fialu.
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
