(ktorú vraj sadili za Mateja kráľa),

už musela padnúť pod sekerou, pílou,

hoc bola každému vzácnou, milou!

(Prvá strofa z básne Pavla Kadlečíka Za starou lipou)

Je celkom pochopiteľné, že staré amatérske fotografie spravidla nedosahujú technickú úroveň snímok profesionálnych fotografov. Istotne to ospravedlníme, najmä ak je ich výpovedná hodnota veľká a obsah zaujímavý.

Tieto dve fotografie zobrazujú ten istý strom - prastarú lipu v obci Bukovec na Myjavsku, odfotografovanú začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia.

Na jednej je bez lístia, teda akoby obnažená v celej svojej monumentálnosti. Najlepšie o jej vzraste hovorí porovnanie s domami v jej bezprostrednej blízkosti - siahajú asi do štvrtiny jej výšky.

Druhá fotografia hovorí o hrúbke kmeňa, teda mohutnosti lipy - ľudia vedľa nej sú spoľahlivou mierkou.

Obec Bukovec, ako to napovedá aj jej meno, bola po dlhé časy obcou drevorubačov ponorenou v hustých listnatých lesoch. Zostala ako svedok tých dávnych čias, keď všade naokolo, kam len oko dovidelo, bola hora. Lipa sa týčila na dolnom konci obce a podľa nej sa táto časť dediny volala U Podlipánov.

Hoci bola lipa doslova symbolom Bukovca, nezomrela postojačky, ako zomierajú stromy, ale ju zoťali. Harmonikár na fotografii sa volá Martin Sládek-Podlipán, z čoho je zrejmé, že býval pri lipe, či rovno pod ňou. A práve to bolo údajne podnetom, že lipa padla. Sládek-Podlipán totiž podal žiadosť o jej výrub - údajne mu korene lipy "hýbali chalupou". Ale lipa vraj už bola vnútri i práchnivá, dutá.

Toto rozprávanie sme uviedli veršami Pavla Kadlečíka. Lipu a obec Bukovú ospievala aj Ľudmila Podjavorinská a Štefan Krčméry - ten vo vrúcnom vyznaní veľkej umeleckej hodnoty. Na záver aspoň niekoľko veršov z jeho básne Pod starou lipou na Bukovci:

Hoc cudzincom som iba skade-stade,

som predsa doma v lístia tvojho chlade,

zadýchni vôňou, ktorá dušu chová,

zašepni v uši vľúdne, rodné slová,

slovenský strom - obor!

Jak vnúča dedka, tak ťa ľúdi, prosí,

čo v chlade tvojom zastal cudzí ktosi:

prehovor:

Ač prežil si i mnohé zimy - jará,

netážem sa ťa, dedka - poviedkára,

na historické činy, borby, zvraty,

hoc pamätáš i také snáď, ty svätý

slovenský strom - obor.

Len o drobnôstkach, nepatrných azda

(och, aká milá bude mi z nich každá!)

prehovor.

Podklady: Miroslav Danek

Spracovala: Kveta Dašková

Zachráňme, čo sa ešte dá

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme na mysli?

Posielajte nám fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí, fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce. Zábery dedín, miest, dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny aj zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe.

Časové ohraničenie: dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia.

Tu treba vysloviť dôležitú prosbu: Bez určenia KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií nie je fotografia či písomnosť dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a teda ju nemožno použiť.

Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa.

Ako to chceme použiť?

Najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria originálnu publikáciu.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava

e-mail: kvetuyad@stonline.sk