Pri vstupe do USA sa zvýšia kontroly elektronických zariadení

Agentúra AFP píše, že návrh zákona, ktorého cieľom je prostredníctvom nových sankcií zo strany USA vyvinúť tlak na Rusko, získal v stredu v americkom Senáte podporu viac ako 80 členov oboch hlavných politických strán.

Napriek tejto výraznej podpore v 100-člennom Senáte — ktorý v súčasnosti ovláda Republikánska strana prezidenta Donalda Trumpa — návrh ešte nebol predložený na hlasovanie.

Líder senátnej väčšiny John Thune, ktorý má rozhodujúce slovo pri plánovaní hlasovaní, uviedol, že čaká na ďalšie pokyny z Bieleho domu, keďže Trump presadzuje rokovania o prímerí vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump mal spolu s EÚ prijať ďalšie sankcie voči Rusku. Po telefonáte s Putinom otočil Čítajte 

„Tieto sankcie by sa uplatnili, ak by Rusko odmietlo rokovať o trvalom mieri s Ukrajinou,“ uviedli v spoločnom vyhlásení autori návrhu zákona, senátor Richard Blumenthal (demokrat) a senátor Lindsey Graham (republikán).

„Zákon zároveň ukladá clo vo výške 500 percent na dovážané tovary z krajín, ktoré nakupujú ruskú ropu, plyn, urán a iné produkty,“ dodali.

Návrh zákona prichádza deň po tom, čo Európska únia prijala svoj najnovší balík sankcií voči Rusku, podotkla AFP.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok uviedol, že v priebehu niekoľkých dní od Ruska očakáva, že predstaví návrh na prímerie s Ukrajinou. Takáto návrh by Spojeným štátom umožnil posúdiť, či to Moskva s mierom myslí vážne.

„Rusko je agresor. Rusko musí ukončiť tento krvavý kúpeľ. To je môj názor,“ vyhlásil Graham v stredu pri rozprave o návrhu zákona v Senáte. Podľa Grahama „nastal čas zvýšiť cenu tejto vojny pre Putina.“ (TASR)

Ukrajinská armáda aj vo štvrtok pokračovala v dronových útokoch na ruskom území: protivzdušná obrana počas noci zneškodňovala drony letiace na Moskvu i na mestá Tula a Novomoskovsk v Tulskej oblasti v centre európskej časti Ruska.

V obave z možných stretov lietadiel s dronmi bola v noci na štvrtok opakovane prerušovaná prevádzka moskovských letísk Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij, ako aj na letisku v Tambove, informovala britská stanica BBC.

Moskovský primátor Sergej Sobianin spresnil, že od stredy do skorého rána vo štvrtok bolo zneškodnených 32 nepriateľských dronov letiacich smerom na Moskvu.

Online služba na sledovanie lietadiel Flightradar24 zistila, že mnohé lietadlá smerujúce do Moskvy - vrátane najväčšieho letiska Šeremetievo - používali obchádzky alebo krúžili vo vzduchu po vytýčených okruhoch, kým im bolo povolené pristátie alebo vydaný iný pokyn.

Údajnými útokmi dronov úrady v Lipeckej a Tulskej oblasti v európskej časti Ruska v stredu zdôvodnili aj nedostupnosť služieb mobilného internetu. Poskytovanie internetu cez pevné linky a Wi-Fi fungovalo normálne, dodal gubernátor Tulskej oblasti Dmitrij Miľajev.

Po útokoch dronov deň predtým boli internetové služby nedostupné aj v Moskovskej oblasti. Ruská armáda v stredu uviedla, že jej protivzdušná obrana zostrelila v niekoľkých regiónoch vrátane okolia Moskvy najmenej 232 ukrajinských dronov. (TASR)

Od okolitého sveta zostalo odrezaných takmer 50.000 ľudí, uviedol premiér štátu Nový Južný Wales Chris Minns.

Minns podľa agentúry AFP pripustil, že v priebehu nasledujúcich 24 hodín sa môžu objaviť aj ďalšie zlé správy - tri ďalšie osoby sú totiž nezvestné. Okrem toho sa očakávajú ďalšie zrážky - na väčšine územia štátu naprší okolo 100 milimetrov, ale na ojedinelých miestach by mohlo spadnúť aj 200 až 300 milimetrov zrážok.

„Táto prírodná katastrofa je pre miestnu komunitu zlá,“ povedal Minns novinárom, pričom vyzval obyvateľov, aby nepodceňovali varovania úradov a rešpektovali záchranárov a políciu.

Záplavy zasiahli hlavne Nový Južný Wales, kde voda zaplavila cesty, domy a odrezala mnohé obce od pomoci. Záchranári sa k izolovaným ľuďom snažia dostať pomocou vrtuľníkov a člnov. Ľudí často evakuovali zo striech ich domov alebo z balkónov.

Zlá situácia je najmä v meste Taree, ktoré zažilo najvyšší úhrn zrážok v histórii. (TASR)

V stredu to uviedla hlavná prokurátorka mesta Mexiko, informuje agentúra AP.

Vyšetrovatelia potvrdili, že šlo o koordinovaný útok, ktorý pravdepodobne súvisí s organizovaným zločinom. Obeťami útoku boli osobná tajomníčka primátorky Clary Brugadaovej Ximena Guzmánová a primátorkin poradca José Muňoz, ktorí boli zastrelení v utorok v čase rannej dopravnej špičky v aute na rušnej ulici v štvrti Moderna.

Prokuratúra oznámila, že za pomoci kamerových záznamov a analýzy miesta činu bolo identifikovaných viacero podozrivých osôb. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že strelca podporovali traja komplici, ktorí mu pomohli s útekom pomocou viacerých vozidiel vrátane motocykla.

Podľa prokurátorky Berthy Alcalde Lujánovej šlo o útok s vysokou mierou plánovania, pričom páchatelia už mali skúsenosti s trestnou činnosťou tohto typu. Dodala, že jeden podozrivý budúce obete niekoľko dní sledoval.

Napriek tomu, že útok nesie znaky popravy zo strany gangu, Lujánová uviedla: „Nemôžeme dospieť k záveru, že ide o čin organizovaného zločinu.“

K motívu sa vyšetrovatelia zatiaľ oficiálne nevyjadrili.

Tajomník pre verejnú bezpečnosť mesta Mexiko Pablo Vázquez v rozhovoroch s médiami pripomenul, že v posledných týždňoch úrady v hlavnom meste zadržali „veľmi významných vodcov kriminálnych buniek“. „Tieto zatknutia budú pokračovať a demontáž zločineckých buniek sa nezastaví,“ avizoval.

Aj primátorka Brugadaová opakovane vyhlásila, že jej administratíva bude pokračovať v boji proti násiliu, pričom vraždu svojich spolupracovníkov označila za "útok na demokraciu a bezpečnosť v meste."

Guzmánová a Muñoz boli členmi vládnucej strany Morena prezidentky Claudie Sheinbaumovej, ktorá zároveň vládne aj v metropole Mexiko.

Brugadaová, ktorá je tiež prezidentkinou blízkou spojenkyňou, bola za primátorku zvolená v júni 2024. Tento post sa považuje za druhý najvplyvnejší v Mexiku - hneď po funkcii prezidenta.

Zatiaľ čo komunálni politici, najmä primátori menších miest a starostovia obcí, sú v Mexiku častým terčom násilia, útoky na politikov v hlavnom meste sú oveľa zriedkavejšie. Práve tento fakt podčiarkuje výnimočnosť a závažnosť vraždy spolupracovníkov Brugadaovej, konštatovala AFP. Útok zároveň zvyšuje tlak na bezpečnostné zložky a politické vedenie v čase, keď Mexiko čelí násiliu spojenému s organizovaným zločinom. (TASR)

Povstalci Húsíovia z Jemenu pravidelne podnikajú útoky, ktoré sú reakciou na izraelskú ofenzívu v palestínskom Pásme Gazy. Informovala o tom agentúra AFP.

Vo viacerých oblastiach stredného Izraela sa rozozvučali sirény varujúce obyvateľstvo pred útokom. Armáda raketu vypálenú z Jemenu úspešne zachytila, uvádza sa vo vyhlásení izraelskej armády.

Hnutie húsíov podporované Iránom odpaľuje rakety na Izrael a pravidelne tam vysiela drony od vypuknutia vojny v Pásme Gazy, ktorú rozpútal útok militantov z hnutia Hamas v októbri 2023. Húsíovia útočia aj na lode v Červenom mori a Adenskom zálive, pričom tvrdia, že to robia zo solidarity s Palestínčanmi v Gaze.

V reakcii na to museli mnohí majitelia lodí presmerovať plavidlá prechádzajúce cez Červené more a Suezský prieplav na dlhšiu trasu, ktorá vedie okolo cípu Afriky. Došlo preto k zvýšeniu nákladov, ako aj k predĺženiu dodacích lehôt. (TASR)

Vodca KĽDR Kim Čong-un, ktorý bol na slávnosti prítomný, označil incident za „trestný čin spôsobený absolútnou nedbanlivosťou, ktorú nemožno tolerovať“ a nariadil opravu lode. Má byť hotová ešte pred júnovým zasadnutím strany, informovala agentúra Jonhap, píše TASR.

Spúšťaným plavidlom bol 5000 ton vážiaci torpédoborec triedy Čchö Hjon, ktorý bol predstavený ako najväčšia vojnová loď Severnej Kórey a bol navrhnutý na prepravu viac ako 70 rakiet s cieľom posilniť námorné schopnosti krajiny.

Družicové snímky a analýzy odborníkov naznačujú, že loď nemá funkčný pohonný systém a musí byť presúvaná pomocou vlečných člnov, doplnila agentúra Jonhap.

K nehode došlo v stredu v lodenici v prístavnom meste Čchongdžin na východe KĽDR počas slávnostného spustenia nového plavidla na vodu.

Pri nehode sa niektoré časti dna vojnovej lode „rozdrvili“, čím sa výrazne narušila jej rovnováha. Prova sa zasa nedokázala oddeliť od lodnej rampy, informovala agentúra KCNA.

Vodca Kim v reakcii na to uviedol, že išlo o vážnu nehodu a „kriminálny čin spôsobený absolútnou nedbanlivosťou, nezodpovednosťou a nevedeckým empirizmom, ktorý je mimo hraníc možného a nemožno ho tolerovať.“

4 12 pel

(TASR)

Pre agentúru AFP to uviedol prezident Guyany Irfaan Ali.

Caracas v roku 2023 usporiadal referendum o Essequibe a minulý rok prijal zákon, ktorým ho vymenoval za 24. federálny štát Venezuely. Ignoroval výzvu Medzinárodného súdneho dvora, aby Venezuela nepodnikala nič, čo by zmenilo status quo v regióne.

V nedeľu sa vo všetkých venezuelských zväzových štátoch vrátane sporného Essequiba plánujú voľby guvernérov a poslancov, hoci v spornej oblasti nebudú volebné miestnosti.

"Berieme to veľmi vážne. Pre nás je to hrozba, a preto ju riešime," povedal prezident Ali.

Šéf guyanskej armády Omar Khan v stredu varoval, že ľuďom, ktorí sa zúčastnia na hlasovaní o Essequibe, hrozí väzenie. „Ak sa ňom niekto niekto zúčastní, alebo podnikne podobné kroky, bude to znamenať podporu prevratu,“ povedal pre agentúru AP.

Guyana ako bývalá kolónia Británie a Holandska trvá na tom, že Essequibo je jej územie a že hranicu regiónu určil arbitrážny tribunál v roku 1899. Venezuela však tvrdí, že rieka Essequibo na východe regiónu tvorí prirodzenú hranicu uznanú už v roku 1777. V oblasti žije asi 125.000 z 800.000 obyvateľov Guyany.

Spor o oblasť sa zintenzívnil v roku 2015, keď americký ropný gigant ExxonMobil objavil v tomto regióne náleziská ropy. V súčasnosti spor rieši Medzinárodný trestný súd. (TASR)