Aj keď obálka knihy Princezna nevěsta upozorňuje na klasický príbeh, o tradičnú klasiku v skutočnosti vôbec nejde. Príbeh síce spĺňa všetky atribúty dobrodružnej fantasy literatúry, obsahuje však aj čosi navyše, čo z neho robí skôr tradičný postmoderný text.
V prvom rade ide o paródiu na žáner fantasy, ku ktorému autor pristupuje so zveličením a jemnou iróniou, pričom paradoxne vzniká kvalitný román, spadajúci práve do samotného okrajového žánru popkultúry, ktorým je fantasy. Iným typickým spôsobom pre postmodernu je zasahovanie autora do rozprávania svojím komentárom k vývinu deja, autorstvo ktorého pripisuje fiktívnemu spisovateľovi Simonovi Morgensternovi.
V úvodnej kapitole Goldman predstavuje román ako ten najkrajší, aký na svete pozná, a vysvetľuje svoje motiváciu k jeho skrátenému vydaniu. Sám sebe priradil len rolu spracovateľa už existujúceho textu, a nie rolu samotného autora. Spochybnil tak pôvod diela, ktoré podľa jeho slov dokonca vôbec nikdy nečítal, len ho počul už v tiež skrátenej verzii, ktorú mu v detstve sprostredkoval jeho otec.
Hlavnými postavami rozprávkového príbehu sú Beruška a Westley, oplývajúci dokonalosťou. Beruška je dokonale krásna, Westley dokonale schopný zdolať všetky prekážky. Hyperbolicky vykreslené postavy tak vyvolávajú úsmev na tvári, rovnako ako ich vzájomné dialógy plné sarkazmu a neadekvátnosti k dramatickým situáciám, v ktorých sa neustále nachádzajú.
Na hranici ľudských možností sa pohybujú aj ďalšie postavy - obor Fezzik, šermiar Inigo, princ Humperdinck, jeho pomocník Rugen a mnoho ďalších epizodických postáv svojimi charaktermi extrémnych a výnimočných. Ich osudy sú navzájom pospájané miestami absurdnými motívmi, môže sa s nimi stať čokoľvek, dokonca ani smrť nie je definitívna. Absencia reálneho pozadia a aj minimálnej logiky však začína postupne unavovať, pretože čitateľovi je jasné, že záver, ktorý by mal byť rozuzlením, bude síce vo svojom tvorivom potenciáli geniálny, ale nevysvetlí motiváciu činov postáv, ani nenačrtne ich budúce smerovanie. Tento fakt je dôvodom a výzvou, prečo sa Goldman rozhodol vydať aj pokračovanie Princeznej nevěsty s názvom Beruščino dítě.
V kapitole, ktorá predchádza pokračovaniu, odhaľuje Goldman pozadie vydavateľského činu, ktorý mu majitelia autorských práv znemožnili. Ďalšou fiktívnou prekážkou sa stala nespokojnosť vydavateľov s jeho skrátenou verziou a hrozilo mu, že ho nahradí Stephen King. Ten však veľkodušne navrhol, aby Goldman ešte skúsil napísať prvú kapitolu pokračovania, ktorá je poslednou kapitolou knižného vydania Princeznej nevěsty.
Táto druhá dejová línia knihy, ktorá je akýmsi backgroundom jej samotného vzniku, je doplňovaná odbočkami v podobe Goldmanových komentárov k Morgensternovmu originálu, čo je absurdné z toho dôvodu, že žiadny Morgensternov originál nikdy neexistoval. Napriek tomuto "stvoriteľskému komplexu" je ten Goldmanov originál plný dobrodružného boja dobra so zlom, romantickej lásky a verného priateľstva, ktoré ponúkol so zveličením a vedomím, že autor príbehu (nech je to už ktokoľvek) má osud hrdinov vo svojich rukách.
A preto sa čitateľ nemá prečo báť.
Autor: ZUZANA DONOVALOVÁ(Autorka je publicistka)
