Opustili domy, ktoré si často sami postavili, a dostali hotelovú izbu alebo stan. K tomu prísľub, že o desať dní už budú bývať vo vlastnom. To je naša výslužka, hovoria osadníci z Gazy. Niektorí sú nahnevaní, iní už rezignovali.
Hoci im vláda sľubovala, že po odchode z pásma dostanú kľúče od nových domov, nie je to tak. Vláda sa bráni: osadníci nám do poslednej chvíle nepovedali, čo chcú. Teraz musia čakať.
Aliza Dachan a jej štyri dcéry dostali hotelový apartmán v meste Aškelon na juhu Izraela. Podľa denníka Jerusalem Post dovtedy bývali v Neve Dekalim vo veľkom dome s bazénom, terasou a malým sadom. Aliza má desať dní na to, aby sa poradila s realitným maklérom a zabezpečila rodine bývanie. "Sú tu k nám veľmi milí, ale domov to nie je," hovorí. Jej dcéry sa zatiaľ zabávajú na tenisovom kurte, na pláži. Starajú sa o ne vojačky s pedagogickým vzdelaním a skupina psychológov.
V stredu čakali na osadníkov aj jeruzalemské hotely. Mesto ubytovalo tisíc ľudí. V hoteloch už boli pripravení dobrovoľníci z celej krajiny. Držali transparenty s nápismi "Milujeme vás. Ste naši hrdinovia".
Osadníci, ktorí chcú zostať so susedmi aj po zrušení osád, si vybrali menej pohodlné stanové mestečká. Tak bývajú osadníci z Elei Sinaj. Pripomína to prvé roky Izraela, keď ľudia z celého sveta bývali v stanoch a drevotrieskových mobilných domčekoch. Vtedy boli šťastní: boli to tí, čo prežili holokaust alebo utiekli z arabských krajín.
Osadníci však spokojní nie sú: "Žijeme tu natlačení, nemáme súkromie," sťažuje sa v denníku Haarec Eilran Halfron. Dostal malý mobilný domček v Negevskej púšti. Tam zrejme aj zostane.
O osadníkov prejavili záujem nie príliš vychytené mestá. Napríklad Dimona známa jadrovým reaktorom. Na okraji starosta vybudoval miniosadu s dvesto domami. Bude sa volať Neve Katif na počesť bloku Guš Katif v pásme Gazy.
(mik)
Strieľal na Palestínčanov. Nič neľutuje
JERUZALEM - "Dúfam, že niekto zabije Ariela Šarona," povedal včera na súde osadník zo západného brehu Ašer Weissgan. V stredu zabil štyroch Palestínčanov v osade Šilo neďaleko Ramalláhu. Roky ich vozil do práce a dobre poznal ich rodiny.
"Vôbec to neľutujem," povedal o svojom čine. Izraelské médiá špekulujú, že útočil, aby zastavil evakuáciu Gazy. Podľa všetkého nepatril k žiadnej zo židovských extrémistických skupín a konal samostatne.
Izraelský premiér Ariel Šaron ho nazval teroristom a jeho čin odsúdil. Rodina sa od neho dištancovala, rovnako ako komunita, v ktorej žil.
Ide už o druhý príklad útoku na Palestínčanov či izraelských Arabov za posledné dva týždne. Prvý spáchal dezertér z izraelskej armády. Ten však na rozdiel od Weissgana patril k extrémistickej skupine a žil v radikálnej osade.
(mik, reuters)
