ďalšie dva roky. S odvolaním sa na ministra hospodárstva a práce Rakúska Martina Bartensteina to včera napísal denník Kurier.

Podľa denníka by bolo vzhľadom na vysokú nezamestnanosť v krajine a prílev pracovnej sily z Nemecka pre Rakúšanov politickou samovraždou sprístupniť svoj pracovný trh skôr. Denník však pripúšťa, že potreba predlžovania zákazu je sporná, pretože sa nesplnili obavy z mohutného prílevu migrantov z nových členských štátov.

Rakúsko je jedným z pôvodných dvanástich členov únie, ktoré chránia svoj pracovný trh, a rozhodlo sa, že využije celú sedemročnú lehotu zákazu. Počas nej musia uchádzači o prácu v Rakúsku žiadať o pracovné povolenie. Kurier citoval Michaelu Lobnerovú z rakúskeho ministerstva práce, podľa ktorej prichádza denne mnoho žiadostí, predovšetkým od ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorí sa zaujímajú o stavebné, pomocné či upratovacie práce.

Rakúski politici nedávno s nevôľou reagovali na zavedenie príspevku slovenského ministerstva práce nezamestnaným Slovákom, ktorí si nájdu prácu mimo svojho bydliska vrátane zahraničia. V polovici tohto roka pracovalo v Rakúsku oficiálne 5 600 ľudí slovenských občanov z celkového počtu 340-tisíc cudzincov.

Brzdou uvoľnenia pracovného trhu v Rakúsku sú okrem politikov najmä odbory. Naopak, rakúske firmy nedávno požiadali vládu, aby trh uvoľnila a ony mohli pružnejšie zamestnávať cudzincov. V Rakúsku bola v júni 5,1-percentná nezamestnanosť a oproti predchádzajúcemu júnu vzrástla o dve desatiny percenta. V prípade, že bude chcieť Viedeň predlžovať ochranu pracovného trhu, musí vysvetliť súvislosť medzi vývojom nezamestnanosti a prílevom cudzincov.

Pracovné obmedzenia na dva až sedem rokov zaviedla po rozšírení únie väčšina starých členských štátov. Bez obmedzení majú cudzinci prístup na pracovné trhy len vo Veľkej Británii, Írsku a Dánsku. (čtk, r)