"Dnešní večer bude takzvaně žánrově bezbariérový," oznámila na úvod Iva Bittová. Trochu zbytočne, pretože publikum od nej ani od Mariána Vargu vlastne nič iné nečaká. Stačilo by teda povedať, že v stredu večer sa od nich dočkalo ďalšieho spoločného a vydareného koncertu. Ale nestačí.

Najskôr zaúradovalo počasie. Organizátorov donútil hroziaci dážď presunúť akciu z nádvoria Bratislavského hradu do neďalekého Parku kultúry a oddychu. Možno to bolo vlastne lepšie, pretože vyše tisícka divákov by mala asi trocha problém vojsť do menšieho priestoru. Takto vznikol ďalší z pamätných večerov v Spoločenskej sále, ktorá si už pamätá množstvo skvelých koncertov. Len škoda, že už dlho nebude, lebo mesto sa rozhodlo ustúpiť súkromnému investorovi a presťahovať kultúru od romantického Dunaja do mramorového Istropolisu, kde namiesto džezových velikánov defilovali hviezdy súťaže Bratislavská lýra.

Prvú polovicu z celkových stopäťdesiat minút hudby vyplnil Marián Varga. Obklopený štyrmi klávesnicami svojsky "spomínal" hlavne na materiál z predvlaňajšieho albumu Solo In Concert. Prekvapil trikrát: najskôr citáciou Bernsteinovej skladby America z West Side Story, ktorú nápadito prepojil so slovenským odzemkom Zagajduj, gajdoše, potom zaradením zriedkavo hrávaných starších skladieb Hommage á J. S. Bach a Ľalia poľná, a záverečným prídavkom, kde sa (trochu rozpačito) pokúsil improvizovať do monotónneho elektronického rytmu.

Inak to bolo pre Vargu nielen ďalšie potvrdenie návratu do sveta klasiky, z ktorého kedysi vyšiel, ale zároveň aj do čias najväčšej slávy na bigbítovej scéne, keď na jeho koncerty chodilo porovnateľne veľké a porovnateľne nadšené publikum.

Iva Bittová si v novom projekte za spoluhráčku vybrala Barbaru Mariu Willy. Uznávaná hudobníčka a pedagogička vyvrátila mýtus o Nemcoch ako upätom národe - na pódium svižne vbehla usmievavá žena v krátkej sukni a oranžových pančuchách, ktorá na raritnom starom nástroji virginal (namiesto pôvodne avizovaného čembala) a spoza klavíra nielen bravúrne sprevádzala, ale blysla sa aj vlastnými virtuóznymi vsuvkami.

Ďalší návrat Ivy Bittovej na Slovensko bol tiež spomienkového charakteru. Najskôr v novej verzii zaznel výber z Janáčkovho cyklu ľudovej poézie vlani vydaného na CD, za ním sa objavila skladbička zo skvelého staršieho dvojalbumu Bílé inferno. Asi najsilnejším momentom večera bola krehká pomalá pieseň v slovenčine: "Zrazu si ťa omotá/ jedna veľká samota," spievala Bittová stíšeným hlasom a ľudia v sále napätím ani nedýchali. Operný prídavok mal správny šmrnc, ale inak miestami počas hrania Bittová nepôsobila úplne vo svojej koži. Trochu za to môže aj divák z predného radu, ktorý ju napriek prosbe organizátorov dvakrát zblízka odfotil s bleskom, keď pri stlmenom svetle zišla s husľami z pódia.

Nakoniec prišlo aj na spoločné hranie všetkých hudobníkov. V dvoch improvizáciách to párkrát zaiskrilo, ale eufória publika bola predsa len väčšia ako vzájomné prepojenie medzinárodného tria. Viac osobností pokope nemusí vždy priviesť na svet výnimočnú skupinu, no v stredu večer každá z nich dokázala ponúknuť niekoľko veľmi silných momentov.

Iva Bittová, Barbara Maria Willi, Marián Varga

m PKO, Bratislava m 17. 8. 2005 Iva Bittová (v strede), Barbara Maria Willy a Marián Varga - počuť naraz hneď troch skvelých hudobníkov sa vám na Slovensku tak často nepodarí.