Keby sú zbytočné, ale v prípade Jeana Charlesa de Menezesa ich bolo viac. Keby nebýval v rovnakom dome ako jeden z atentátnikov Osman Husajn, pokojne by sa odviezol metrom. Keby si člen tímu, ktorý sledoval tento dom vyzbrojený malou kamerou, nešiel uľaviť práve vo chvíli, keď Brazílčan opúšťal dom, dokázal by ho pravdepodobne presnejšie identifikovať.

Muž na sledovačke vyslal správu, že z domu o 9.33 vyšiel tmavý neidentifikovaný muž v riflovej bunde, nemá tašku. Nemal jeho záber. "Stálo by za to, keby sa naňho niekto ešte pozrel," znela správa.

V tej chvíli mal de Menezes v pätách člena ďalšej sledovačky, ktorý ho nasledoval k stanici Stockwell, počas ktorej sa odviezol autobusom. Pred stanicou ho sledovalo už niekoľko tajných. Napriek varovaniu, aby si ho porovnali s tvárami, ktoré boli v databáze podozrivých, nestalo sa tak. Naopak, na základe "opisu a vystupovania" usúdili, že je totožný s bombovým útočníkom. Riadiaci dôstojník rozhodol, že by sa nemal dostať do metra.

Akciu v tej chvíli prebrala ozbrojená zložka CO 19. De Menezes si pri vstupe do metra pokojne zobral noviny zo stojana a prešiel cez turniket. Rozbehol sa, až keď počul, že prichádza vlak na nástupisko. Do vozňa ho nasledovali traja tajní, jeden si sadol k nemu.

Jeden z nich zablokoval dvere, aby sa nemohli zatvoriť a štyrom členom jednotky CO 19 zakričal: "Je tu." De Menezes sa postavil a šiel k nemu. Agent ho pritlačil na sedadlo, pribehli ozbrojení policajti. Strelili 11-krát. Do hlavy sedemkrát, raz do ramena. (mch)