Po záverečnom hvizde na Rheinpark štadióne vypuklo v hľadisku obrovské nadšenie. Naši hráči odchádzali zo zvesenými hlavami. "Som nesmierne sklamaný, ale nezúfam, pretože taký je futbal," povedal tréner Dušan Galis. "Prišli sme sem vyhrať, mali sme dobrý začiatok, ale nepodarilo sa nám streliť gól. Skvele zachytal brankár Jehle. Hráčom som prízvukoval, ako tu dopadlo Portugalsko, ale nepomohlo to. V závere sme sa snažili dotlačiť loptu do siete aj očami, ale neúspešne. Zmeny v druhom polčase som urobil s cieľom oživiť hru, lebo dovtedy sme nevedeli nič vymyslieť a súpera prekvapiť. Podľa štatistiky sme 21-krát vystrelili na bránu. Šanca stále žije, hráme ešte dvakrát doma, ale tieto lichtenštajnské stratené body ma budú veľmi dlho mrzieť."
Tréner Martin Andermatt sledoval zápas z hľadiska, lebo má trest od UEFA. "Dnes to bol zápas brankára Jehleho. Podal veľmi dobrý výkon, ani za Grasshoppers som ho takto nevidel chytať. Hráči mali pred zápasom rešpekt, ktorý sa však napokon pre nich stal obrovskou motiváciou."
Prvý zo smutných vyšiel z kabíny Róbert Vittek. "Nemožné sa stalo skutočnosťou. Niekedy sa nám nedarí dať gól ani z najvyloženejšej šance. Keď sa nám nedarilo, urobili sme ešte väčšiu chybu tým, že sme sa všetci tlačili do stredu, namiesto toho, aby sme loptu vytláčali na krídla." Peter Hlinka: "Som veľmi sklamaný. Jeden, jediný gól by nás zachránil. Mali sme tri-štyri tutovky, bez úžitku." Roman Kratochvíl: "Sklamanie znásobuje skutočnosť, že je prvé vážne v tejto kvalifikácii a práve v deň, keď Lotyši remizovali s Rusmi. S pribúdajúcim časom sme boli nervóznejší a vtedy sa góly ťažko strieľajú."
