Vyriešte si to sami, odkazuje podnikateľom Zajacov rezort, ktorý ešte v piatok sľuboval, že kauzu prešetrí. FOTO - ČTK
BRATISLAVA - Všeobecná zdravotná poisťovňa pred rokom prehrala súd so živnostníčkou, ktorej sa nepozdávali vyrubené nedoplatky. Napriek tomu naďalej vymáha nedoplatky od ďalších podnikateľov, ktorí v rokoch 2001 a 2002 platili paušálnu daň a na zdravotné poistenie platili paušálne odvody.
"Išlo v podstate o neveľkú sumu, niečo vyše päťtisíc korún. Postup poisťovne ma však tak pobúril, že sme ju po neúspešnej komunikácii a dvoch nedostatočne odôvodnených platobných výmeroch zažalovali," povedal právnik Jozef Tokoš, ktorý v tomto prípade svoju manželku-živnostníčku zastupoval.
Ako problém vznikol
Problém s paušálnymi živnostníkmi vyplýva z toho, že poisťovne ich pri určovaní výšky odvodov posudzovali ako bežných živnostníkov. Bežne sa postupuje tak, že z daňového priznania za posledný rok (tzv. rozhodujúce obdobie) sa vypočíta výška odvodov, ktoré sa majú platiť od 1. júla do 30. júna ďalšieho roka. Zákon o zdravotnom poistení platný v tom čase, však pri paušálnych živnostníkoch pojem rozhodujúceho obdobia nepozná, určuje len osobitné vymeriavacie základy na odvody podľa príjmovej kategórie podnikateľa.
Podnikatelia, ktorí začali využívať paušálnu daň v roku 2001, tak v tom roku podali dve daňové priznania - paušálne na rok 2001 a "normálne" za rok 2000. Poisťovne zhodne tvrdia, že v zákone im pojem "rozhodujúce obdobie" chýbal, a tak si ho dodefinovali.
"Od júla 2001 do júna 2002 platila manželka 560 korún mesačne, teda paušálny odvod prislúchajúci jej príjmovej kategórii. Postupovala v súlade s pokynmi poisťovne. Tá si však v júli 2002 po konzultácii s ministerstvom zdravotníctva zákon vyložila inak a vyrubila nedoplatok. Mali dokonca tú odvahu, že si zapýtali aj penále a úroky z omeškania," spomína Tokoš.
Krajský súd v Bratislave platobné výmery okamžite zrušil. V rozsudku skonštatoval, že "nemožno v dôsledku nového výkladu zákona, bez zmeny zákona, preniesť zodpovednosť na klienta a ešte ho aj sankcionovať". Porušuje sa tak totiž ústavný princíp právnej istoty. Súd takisto vyjadril názor, že "správne orgány posúdili po právnej stránke vec nesprávne, pričom sa dopustili aj nezákonného postupu".
Všeobecná sa ani neodvolala. Po ďalších 10 mesiacoch len poslala živnostníčke protokol z kontroly, v ktorom už konštatuje, že neeviduje žiadne nedoplatky. Rovnaké nedoplatky pritom ďalej vymáha od ďalších živnostníkov, ktorí postupovali rovnako, ale sa zatiaľ nechceli súdiť.
Sporný výklad zákona
Poisťovňa vo svojom stanovisku pripomína, že súd si nejednoznačné znenie zákona vyložil rovnako ako ona vo svojom metodickom usmernení z roku 2002. "V príslušnom rozhodnutí súdu bola Všeobecnej zdravotnej poisťovni vytknutá jeho retroaktivita, ktorá bola realizovaná v uvedenom konkrétnom prípade. Rozhodnutie súdu sme akceptovali, nemožno ho však chápať ako precedens pre všetkých platiteľov," tvrdí hovorkyňa Všeobecnej Petra Kafúnová.
"Snáď žartujú. Nech mi povedia jeden konkrétny prípad živnostníka, voči ktorému takýto postup nie je retroaktívny," reagoval Tokoš.
"Dokonca zastrašujú ľudí tým, že keď nezaplatia, nebude im poskytnutá zdravotná starostlivosť," dodáva podnikateľ z Myjavy, ktorý po oboznámení sa s prípadom právnika Tokoša a jeho manželky takisto zvažuje žalobu.
V podobnej pozícii sú klienti všetkých poisťovní, ktoré kedysi inštruovali svojich klientov, aby platili paušálne odvody, a potom zmenili postup výpočtu odvodov a spätne im dopočítali nedoplatky.
Zajac dáva ruky preč
Minister zdravotníctva Rudolf Zajac s týmto problémom, v ktorom ide rádovo o stovky miliónov korún, nechce mať nič spoločné. Ešte v piatok, keď sme pripravovali prvý článok o tomto probléme (SME 15. 8. 2005), nám jeho hovorca Karol Farkašovský poslal toto stanovisko:
"Ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom svojho právneho odboru preskúma dôvody a argumenty zdravotných poisťovní, prečo vymáhajú nedoplatky poistného od uvedenej kategórie osôb, a potom zaujme stanovisko. Ak sa preukáže neopodstatnenosť výberu, je v našom záujme problém čo najskôr vyriešiť."
Včera však zmenil rétoriku. Zaslali sme mu žiadosť o stanovisko k prehratému súdnemu sporu Všeobecnej zdravotnej poisťovne spolu s otázkou, či rezort bude apelovať na poisťovne, aby nepostupovali ku klientom rôzne, podľa toho, či s nimi majú alebo nemajú prehratý súdny spor. Farkašovský tentoraz odpísal, že otázku spätných doplatkov si musia vyriešiť zdravotné poisťovne so svojimi poistencami. "Minister zdravotníctva je presvedčený, že nájdu spoločnú reč. Je to v záujme oboch zainteresovaných strán." To, či bol porušený zákon, musí podľa neho rozhodnúť až súd.
"Nech teda súdy rozhodnú. Klienti by nemali rezignovať. Musia sa domáhať svojho práva, trebárs aj cestou hromadných žalôb," vyzýva právnik Tokoš.
