BRATISLAVA - Hoci zmeniť zákon o slobodnom prístupe k informáciám môže iba parlament, už to, čo mu vláda navrhne, veľa napovie. V utorok sa skončilo pripomienkovanie návrhu ministerstva spravodlivosti, do konca týždňa sa občianski aktivisti a ministerstvo majú dohodnúť.
Úradníci majú k dnešnému zákonu mnoho výhrad. Anežka Znášiková z Mestského úradu Bánovce nad Bebravou za najväčší problém zákona považuje to, že "hocikto sa môže pýtať na hocičo a úrad sa tým musí zodpovedne zaoberať". Mnohokrát podľa nej ani žiadateľovi nie je jasné, čo chce vedieť, prípadne odpoveď, ktorej vyhotovenie "niekedy zaberie aj viac dní", mu nevyhovuje.
Tlačový tajomník prešovskej radnice Michal Kaliňák povedal, že infozákon sa často zneužíva. "Mnoho ľudí a združení ho vníma ako ľahký a pohodlný spôsob získania informácií, ktoré však neslúžia na verejnú kontrolu, ale skôr na individuálny prospech." Občianski aktivisti, naopak, informácie považujú za najúčinnejší prostriedok kontroly.
Radovan Krčula z ministerstva životného prostredia za najväčší problém považuje to, že zákon nerieši odvolanie proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu, k čomu dôjde napríklad vtedy, ak úrad včas neinformoval, no rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu, nevydal.
Advokát a spoluautor infozákona Tomáš Kamenec naopak tvrdí, že zákon to dostatočne upravuje, keďže to súdy "v mnohých prípadoch" rozhodli. V zásade podľa neho každé fiktívne rozhodnutie treba zákonne zrušiť, lebo "je formálne chybné" a je ním porušené právo žiadateľa na spravodlivý proces pred inými orgánmi.
Prinajmenšom na lehotách na vybavenie žiadosti o informácie sa črtá kompromis. K návrhu ministerstva, aby to namiesto "desiatich dní" bolo desať pracovných dní, aktivisti dali pripomienku, že stačí sedem pracovných dní. Podľa informácií denníka SME to nateraz vyzerá na osem pracovných dní.
Návrhu na predĺženie lehôt do istej miery protirečí najnovšia správa Úradu vlády z kontroly dodržiavania zákona. Stojí v nej, že z 1087 žiadostí, čo 119 vybraných úradov dostalo od januára 2004 do marca 2005, do 10 dní vybavili 88 percent.
Čo občanov najviac zaujíma
Občanov by najviac zaujímali informácie o praxi nejakého úradu - pri vybavovaní podaní (53 %) a koľko za nejaký úkon pýta (49 %). Ukázal to celoslovenský prieskumu, ktorý agentúra FOCUS urobila od 5. do 11. mája 2004 na 1074 osobách.
Druhým najzaujímavejším okruhom sú pre ľudí vnútorné pomery úradu, teda v prvom rade odmeňovanie funkcionárov a úradníkov (36 %), hospodárenie úradu (30 %), ale aj jeho organizačná štruktúra (26 %).
Do tretice by občanov najviac zaujímali prehľad predpisov, ktorými sa úrad riadi (27 %), a dokumenty, rozhodnutia a "iné výsledky činnosti" úradu (23 %). Opytovaní mohli dať tri odpovede.
Žiadosti adresované ministerstvu životného prostredia sa najčastejšie týkajú informácií o odpadovom hospodárstve, o možnosti získať peniaze z eurofondov a Environmentálneho fondu, prípadne ide o "otázky týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné prostredie", povedal Radovan Krčula z kancelárie pre styk s verejnosťou.
Mesto Šaľa zverejňuje informácie, o ktoré niekto požiadal, na svojej internetovej stránke. Tie tohtoročné sú napríklad o faktúrach, čo mestu prišli, o zmluvách, ktoré mesto uzavrelo, o výmere zelených plôch pod mestskou správou, či o tom, koľko psov vlani mestská polícia odchytila, čo s nimi urobila a čo na to mesto vynaložilo.
(Zdroj informácií o prieskume: Kmeť M. - Bartosiewicz D. - Velšic M.: Infozákon v praxi: právna analýza a názory verejnosti. Inštitút pre verejné otázky, Bratislava 2004.) (joč)
