BRATISLAVA - Na zatopenie niektorých obcí na východe Slovenska stačí aj hodinový prívalový dážď. Kým väčšina stredného a západného Slovenska bez problémov absorbuje aj viacdňové dažde, časť východu býva pod vodou niekoľkokrát ročne.

Hydrologička Danica Lešková hovorí, že na západe vsiakne voda z dažďa do pôdy a do potokov a riek sa tak nedostane všetko, čo naprší. "Na východe vsiakne do pôdy málo, väčšina odtečie. Pôda je tam ílovitá, a keď na íl prší, napučí sa, stane sa nepriepustným," hovorí. Dažďová voda po takej pôde steká ako zo strechy.

Východ má podľa Leškovej aj ďalšiu nevýhodu. Horné úseky tokov sú veľmi prudké, dolné veľmi mierne s malým sklonom. Voda rýchlo stečie dolu, tam sa však zbrzdí. V povodí zostáva veľmi dlho, odteká pomaličky. Lešková si myslí, že treba prehodnotiť, či niektoré budovy nie sú priveľmi blízko potokov a riek. Mnohé stoja v oblastiach, ktoré sú niekoľkokrát ročne vystavené povodniam.

O záplavových územiach vedeli ľudia už pred stáročiami. Košický archeológ Július Béreš potvrdzuje, že ľudia sa v minulosti správali rozumnejšie. Bývali na vyvýšených miestach, hoci rieky boli ich živiteľmi. "Na vyvýšeninách málokedy nájdeme čisté sídlisko, vždy je tam navŕšených niekoľko stupňov. Znamená to, že niekoľko rôznych kultúr vyhľadávalo tie isté vyvýšené miesta," hovorí Béreš. Pri riekach sídliská archeológovia nenachádzajú.

Historik z SAV Ján Lukačka sa zaoberá najstaršími dejinami a hovorí, že záznamy o povodniach na východe, napríklad po topení snehu, sú aj z minulosti. "Lenže ľudia si hľadali na bývanie skôr náplavové kužele, na ktoré sa voda nedostala. Dnes sú toky zregulované, niektorí si stavajú aj priamo na brehoch potokov, čo je chyba," hovorí. Brehy riek využívali pred stáročiami na pasenie dobytka, kosenie trávy, ale nie na bývanie. "To bola stará skúsenosť ľudstva. Aj dnes sa dá sledovať, že osídlenie kopírovalo čiaru maximálneho zaplavenia. Až za tou čiarou osídľovali. K tejto múdrosti by sme sa mali vrátiť," hovorí.

Michal Kravčík z organizácie Ľudia a voda si myslí, že východ treba zavodňovať. Poľnohospodári by mali zakladať vodné nádrže. "V čase prívalových dažďov by voda stiekla do nádrží, v čase sucha by sa mohli nádrže využívať na zavlažovanie." Podľa Kravčíka je nutné krajinu zdrsniť, aby voda neodtekala tak rýchlo do korýt riek. "V minulosti sme krajinu vyhladzovali, likvidovali medze, odvodňovali sme, kanalizovali toky a teraz to všetko schytávame." (rf)