Za týždeň chcú irackí lídri vyriešiť všetko, čo roky neriešili: rozdelenie krajiny, ziskov z ropy a rolu islamu v spoločnostiIrak stále nemá ústavu. Pondelkové rokovania o jej znení, ktoré mali byť poslednými, sa skončili fiaskom. Nie je to problém len pre Irak, ale aj pre Bushovu administratívu. V Iraku už takmer nič nefunguje tak, ako to naplánovali prezidentovi stratégovia. Obyčajných Iračanov problémy s ústavou zväčša netrápia: v médiách sa sťažujú na nedostatok vody a elektriny.

Dohodli sme sa asi len na polovici textu, priznávajú členovia výboru na tvorbu ústavy. Teraz majú týždeň na to, aby doladili zvyšok.

Experti hovoria, že je to prakticky nemožné a ak sa tak stane, budú to irackí sunniti považovať za zradu. "Nabudúce ústavu už schválime bez sunnitov," povedal agentúre AFP kurdský člen parlamentu Mahmúd Otman. Naznačuje tak, že sunniti ani za týždeň nezmenia postoje.

Práve oni sa cítia ohrození federalizmom, ktorí presadzujú šiíti a Kurdi. Takisto sa obávajú, že rozdelenie ziskov z ropy bude pre nich nespravodlivé. Na ich územiach totiž takmer žiadna nie je. Ak by sa uplatnil federatívny model usporiadania, zostali by všetky peniaze šiítom a Kurdom.

Hoci väčšina lídrov spomína problémy s usporiadaním a prerozdelením ziskov, ešte stále sa hrá aj o rolu islamu, dvojaké občianstvo či ženské práva. To sú témy, ktoré Irak rozdeľujú konfesionálne, etnicky a dlhé desaťročia. Myslieť si, že na ich vyriešenie bude stačiť týždeň, je naivné.

Ďalšou možnosťou je potom rozpustenie parlamentu a vypísanie nových volieb. To znamená pokračujúcu nestabilitu, vládu teroru, odloženie odchodu koaličných jednotiek a koniec americkým plánom.

Už teraz niektorí kritici administratívy hovoria, že zlyhanie ústavy je znakom toho, že prezident George Bush stráca nad Irakom kontrolu. "Dlho to nechávali len tak a teraz to vyzerá, že nevedia ako ďalej," povedal denníku Washington Post bývalý Bushov bezpečnostný poradca Flynt L. Leverett.

Iní analytici sú menej kritickí. Spolu s Bushom a jeho šéfkou diplomacie Condoleezzou Riceovou tvrdia: radšej dobrá ústava neskôr, ako nepodarok v termíne. "Nevidím na tom nič zlé. Jeden odklad nič neznamená. No ďalší by už bol problém," tvrdí arabista Henri Bakrey.

Komplikácie s ústavou sa začali hneď po januárových voľbách. Zostavovanie vlády trvalo skoro tri mesiace. Práve o toľko sa skrátil čas na napísanie základného dokumentu štátu. Už vtedy sa hovorilo, že Irak je taký rozdelený, že na dohodu jednoducho nemá.

Teraz sa to potvrdilo. Irak sa stále snaží svojmu osudu vzdorovať. Jeho lídri tvrdia, že v pondelok bude ústava na stole. Referendum o nej bude 15. októbra. Ak by sa to aj stihlo, otázne je, kto dotiahne Iračanov k volebným urnám. Počas parlamentých volieb stáli v radoch hodiny. Teraz sú unavení a hádky o ústavu ich len utvrdzujú v názore, že to nebude dobrý dokument.

JANA MIKUŠOVÁ