Legendárny tréner basketbalistov ruskej zbornej Aleksander Jakovlevič Gomeľskij (nar. 18. augusta 1928 v Leningrade, dnešný Petrohrad) podľahol včera dlhotrvajúcej chorobe. Sedemdesiatsedemročný kouč sedem rokov vzdoroval a obdivuhodne zanovito bojoval s rakovinou. Nedával najavo bolesť, liečil sa tajne aj v USA.

Otec štyroch synov (najmladší má osem rokov) podľahol zákernej chorobe ako stále veľmi aktívny človek. V poslednom období s veľkou vervou pracoval v prípravnom výbore moskovskej kandidatúry na usporiadanie olympiády 2012. Viedol a organizoval fondy na výstavbu a prípravu športovísk.

Gomeľskij priviedol sovietsky mužský tím k zlatým olympijským medailám v roku 1988 v Soule, k dvom triumfom na svetových šampionátoch v Uruguaji 1967, Kolumbii 1982 a k ôsmim na majstrovstvách Európy.

Na klubovej scéne pod jeho taktovkou armádny tím CSKA Moskva 10-krát dominoval v ruskej súťaži a zaznamenal niekoľko úspechov v európskych pohároch. Od roku 1997 bol prezidentom moskovského armádneho klubu.

Gomeľskij trénoval zbornú na olympiádach 1964, 1968, 1980, 1988. Do Mníchova 1972 ho KGB nepustila, Sovieti mu nedali víza, lebo bol židovského pôvodu. Sovietsky zväz vtedy prvý raz zdolal USA 51:50 po nezabudnuteľnom koši Aleksandra Belova dve sekundy pred koncom po signáli, ktorý vymyslel Gomeľskij. "Otec ruského basketbalu," ako ho nazývali všade na svete, začal trénovať v Spartaku Leningrad, potom chvíľu v SKA Riga až prešiel do renomovaného i preferovaného CSKA. Na sklonku trénerskej kariéry pripravoval španielsky klub Tenerife, viackrát viedol výbery Európy.

Na Mníchov spomína s nadhľadom. Americká internetová stránka jewishsports. ho cituje: "Saša vedel, ako sa má zbaviť súpera pohybom k vlastnému košu a potom šprintom k súperovmu. Presne tam dostal senzačnú prihrávku, keď bol úplne sám, Američania na neho zabudli. Pozeral som to v televízii, bol to pre mňa najkrajší i najhorší okamih života. Mal som právo trénovať zbornú na tej olympiáde, v živote mi nenapadlo emigrovať z Ruska, nech boli časy akékoľvek."

Aj Aleksander Belov, strelec najlegendárnejšieho koša na OH, bol z Leningradu. Takmer celú kariéru hral pod Gomeľského vedením. Žiaľ, ani jeden z nich už nežije.