Najkritickejšia situácia, aká sa nám pri prejazde losieho testu ADAC-u podarila dosiahnuť. Auto ide rýchlosťou takmer 80 km/h a bez zaradenia prevodového stupňa - teda bez akejkoľvek kontroly, okrem volantu. Obe pravé kolesá sú vo vzduchu. Zadné viac, predné menej. Ľavá predná pneumatika sa zdeformovala, ale puklica stále drží na svojom mieste a ráfik má veľmi ďaleko od kontaktu s vozovkou. Foto - Rastislav Chvála, Tomáš Benedikovič
Nedávno tlačou prebehla informácia, ktorá zneistila majiteľov či záujemcov o kúpu Dacie Logan. Nemecký automotoklub ADAC totiž tvrdil, že počas testov Dacia Logan sa prevrátila na strechu.
S cieľom vniesť viac svetla do celého problému, sme s Loganom uskutočnili vlastný losí test podľa metodiky ADAC a spojili sme sa s jeho technikmi. Dacia Logan sa naklonila, ale neprevrátila.
Čo sa stalo v Nemecku?
Automotoklub ADAC po vlne kritiky, otázok a dohadov okolo prevrátenia Dacie Logan stiahol z internetu informácie o kritických výsledkoch losieho testu Dacie Logan.
Dôvodom bolo, že auto absolvovalo testovaciu procedúru s výhradami, ale bez väčších problémov, a prevrátilo sa iba počas dodatočného fotografovania. Verejnosť sa však na základe správy začala obávať o bezpečnosť vozidla, a médiá uverejnili materiál ako trhák bez uvedenia ďalších súvislostí. Podvozok Dacie Logan síce nepatrí medzi súčasnú špičku (pozostáva z konštrukčne staršej koncepcie Renault), ale nezdá sa nám nebezpečný. Aby sme mohli zaujať stanovisko, padlo rozhodnutie uskutočniť losí test na Slovensku. Predtým sa zástupca z redakcie Autožurnál telefonicky spojil s nemeckým automotoklubom ADAC, kde nám potvrdili našu analýzu o použití rezervného kolesa.
V momente prevrátenia mala Dacia tri hliníkové disky a jeden plechový s iným typom pneumatiky (rezervu). Technici vraj skontrolovali tlak v rezervnej pneumatike, ale pri vytváraní fotodokumentu z losieho testu si počínali tak, že automobil sa prevrátil práve na strane rezervného kolesa. Viac informácií však ADAC neposkytol, pretože v súčasnosti vedie rokovania s koncernom Renault o ďalšom postupe v dočasne pozastavených testoch. Naša analýza fotodokumentácie bola správna.
Prvý pokus prekazil dážď
Prvý test sme postavili na asfaltovej dráhe, kde zvyčajne testujeme automobily. Už počas stavania trate podľa rozmerov ADAC sa spustil hustý dážď, a tak sme Daciu skúšali na mokrom povrchu viac-menej zo zaujímavosti. Losí test na mokrom asfalte Dacia zvládla do rýchlosti 60 km/h, pretože pri vyšších rýchlostiach už pneumatiky strácali priľnavosť a nastával šmyk.
Na mokrom povrchu hrozia skôr "hodiny" než prevrátenie. Pri jednom prejazde vyššou rýchlosťou sa nám podarilo nadvihnúť pravé zadné koleso.
Druhý pokus sa vydaril
Na západnom Slovensku zrážky postupne ubúdali, preto sa druhé kolo testu uskutočnilo pod Pezinskou Babou. Na drsný asfalt testovacej plochy sme naniesli presné rozmery dráhy a postavili losí test - vyhýbací manéver. Počiatočná prejazdová rýchlosť 50 km/h postupne stúpala až do 65 km/h (na tachometri asi 68 km/h), keď sa Dacia začala výraznejšie nakláňať. Vzniknutý náklon prechádzal do pretáčavého šmyku, avšak pri tejto rýchlosti sa vodič stihol vtesnať do vymedzenej dráhy.
Vyššia karoséria a mäkšie pruženie sú citlivé na prudké trhnutie volantom, ale aj napriek tomu klopný moment nedostal auto do kritického náklonu (65 km/h). So zvyšujúcou sa rýchlosťou padalo stále viac kužeľov, pretože ulička, do ktorej sa má auto vmestiť po absolvovaní prudkej vlny, je široká iba 2,4m. Koniec testovacej procedúry charakterizovalo vyššie sebavedomie vodiča a výrazné šmyky v rýchlosti okolo 80 km/h.
Vyhýbanie sa prekážke v losom teste prebieha tak, že vodič nesmie brzdiť, pridávať, ani uberať plyn. Najväčšiu krízu mala Dacia Logan pri rýchlosti vyše 75 km/h, keď sa po prudkom zatočení nadvihli obe pravé kolesá a vzápätí sa Dacia dostala do pretáčavého šmyku. Za volantom sa vystriedali dvaja vodiči (Rastislav Chvála - SME a Michal Karpat - Autožurnál), nádrž bola naplnená pod 1/3 a teplota okolitého vzduchu 16 stupňov. Testovaný model mal stabilizátor prednej nápravy a pneumatiky dodávané výrobcom (Barum 165/80 R14 85 T).
Výsledok?
Podstatné je, že Dacia Logan sa pri teste a prudkom manévri neprevrátila, hoci na nerovnom asfalte, kde by sa mohli zaťažené kolesá zaseknúť, by od toho nemala ďaleko. Pod výrazné bočné náklony a horšiu smerovú stabilitu sa výraznou mierou podpísali sériové pneumatiky s vysokým bočným profilom.
Vodičom, ktorí plánujú s Loganom jazdiť prevažne mimo mesta a vo vyšších rýchlostiach, odporúčame hliníkové disky a druhý povolený rozmer pneumatík 185/65 R15 88T. Práca stabilizátora na prednej náprave je v prípade auta s vyšším podvozkom neoceniteľná, preto tiež odporúčame druhý stupeň vybavenia s posilňovačom riadenia a stabilizátorom (príplatok).
Po sérii testov si dovolíme tvrdiť, že Dacia Logan patrí k automobilom s priemernými jazdnými vlastnosťami a stabilitou primeranou svojim proporciám a zameraniu. Výrobca si mohol dať viac záležať na použitých pneumatikách a tvrdšom pružení prednej nápravy. Na snímkach vidieť ohnutú pneumatiku ľavého predného kolesa, ktorej dezén sa oproti pôvodnej polohe posúva smerom do vnútra vozidla takmer o 5 cm. Klopný moment karosérie sa tým pádom zväčšuje do takej miery, akoby bol rozchod kolies o 5 cm menší. V konečnom hodnotení nás Dacia nesklamala, nečakali sme však nadvihnutie predného pravého kolesa.
Do rýchlosti 65 km/h sa nám podarilo absolvovať test bez problémov. Vo vrchole prudkého oblúka sa zdvihlo iba pravé zadné koleso a Dacia sa nechala viesť vodičom.
Len čo sa ručička tachometra vyšplhala nad 70 km/h, začali padať prvé kužele a kinetickú energiu dlhej karosérie už podvozok s pneumatikami nedokázali absorbovať. Logan však aj v tejto situácii zostal na ceste a na kolesách.
So vzrastajúcou rýchlosťou stúpali nároky na zručnosť vodiča a prehnane rýchly nájazd radšej vyriešil pribrzdením. Aj tie najkritickejšie manévre (okolo 80 km/h) sa končili pretáčavým šmykom, ale nie prevrátením.
Prečo losí test?
Úplne objektívne porovnanie dvoch automobilov v tom istom vyhýbacom teste nie je možné, s ohľadom na použité pneumatiky, teplotu vzduchu a súbor ďalších okolností. Navyše, rýchlosť prejazdu by sa musela posudzovať elektronicky, a nie pohľadom na tachometer. V princípe však vodič cíti rozdiely v ovládaní automobilov a môže si o reakciách auta utvoriť obraz. Vzhľadom na možné riziko prevrátenia alebo odhalanie iných slabín vozidla, prípadne pneumatík, má význam vykonávať tento druh testu. Dosiaľ sme používali šikanu losieho testu vlastných rozmerov, ale pre test Dacie Logan sme postavili dráhu, akú používa ADAC.
Podvozok pod lupou
Náklady na prevádzku vozidla zahŕňajú okrem pravidelných servisných prehliadok, paliva a poistenia aj výmenu tlmičov a brzdovej sústavy. Brzdové obloženia, platničky, kotúče a tlmiče pruženia patria do kategórie "spotrebného" materiálu, preto nás zaujíma funkčnosť a stav ich opotrebenia počas testu. V podstate ide o najdôležitejšie časti podvozka, ktoré zaručujú jeho bezpečné fungovanie. Prvé meranie účinnosti a súmernosti bŕzd i tlmičov sme uskutočnili na novom vozidle (2000 km). Druhé meranie tých istých veličín na rovnakom zariadení (Autonovo v Banskej Bystrici) absolvovala Dacia Logan po najazdení 21 000 km, čo zodpovedá ročnému používaniu vozidla. Najazdené kilometre sa pozitívne prejavili na súmernosti účinku tlmičov a brzdovej sústavy. Nový a surový podvozok si, ľudovo povedané, "sadol" a funguje harmonickejšie než pri novom aute. Opotrebovanie brzdových doštičiek a kotúčov zodpovedá najazdeným kilometrom, aj keď treba priznať, že Dacia najazdila väčší počet kilometrov po kvalitných cestách a civilizovaným jazdným štýlom. Až v jesenných mesiacoch dostane Logan zabrať na lesných cestách a v hornatom prostredí.
Meranie sa deje na špecializovanom testovacom zariadení, aké nemá každý servis. Valce merajú účinok brzdovej sústavy a aktívne platne stav tlmičov. Zistené údaje nás vzhľadom na počet najazdených kilometrov uspokojili. Oveľa dôležitejšie bude však meranie po 50 000 km.
Čo je losí test?
Losí test vznikol v severských krajinách ako jedna zo skúšobných procedúr nových automobilov. Častou príčinou ťažkých dopravných nehôd v Škandinávii bol los, ktorý náhle vbehol do jazdnej dráhy auta. Vodiči v snahe vyhnúť sa zrážke so zvieraťom urobili prudký manéver s autom. Neraz sa však stalo, že v protismere išlo auto, a tak vodič, ktorý obchádzal losa, sa musel okamžite vrátiť do svojho jazdného pruhu. Pritom sa auto buď prevrátilo, alebo dostalo šmyk. Meradlom bezpečnosti automobilov sa tak okrem iného stala aj schopnosť vyhnúť sa náhlej prekážke bez následkov. Losí test sa ujal v celej Európe, pretože náhlu prekážku predstavuje chodec, prípadne cyklista.
Losí test alebo vyhýbací manéver preverí schopnosť auta zachovať si ovládateľnosť a zvolenú stopu pri čo najvyššej rýchlosti. Za úspešné absolvovanie predpísaného testu sa považuje najvyššia dosiahnutá rýchlosť, pri ktorej dokáže vodič auto ovládať a prejsť stanovenou dráhou bez zhodenia kužeľov. Každá skúšobná inštitúcia môže mať vlastné rozmery testu dimenzované na rýchlosť v obci alebo mimo nej. Rozhodujúcim faktorom je nielen podvozok automobilu, ale aj použité pneumatiky.
