Adalbert Mezei z Asociácie strážcov chránených území je za to, aby sa zachovala "dobrovoľnosť nosenia zbrane". Zbraň sa osvedčila na odstrašenie agresívnych ničiteľov prírody napríklad pri nelegálnych výruboch či jazdcoch na motocykloch.

Strážcovia dnes môžu používať aj slzný plyn, obušok, putá či služobného psa a rôzne hmaty či kopy v sebaobrane. Na mieste môžu uložiť blokovú pokutu dvetisíc korún. Peniaze z pokút idú do štátneho rozpočtu.

Návrh zákona delí strážcov na profesionálnych a dobrovoľných. Kým profesionáli dostanú zbraň, dobrovoľní stratia možnosť aj pokutovať a budú pôsobiť iba v mieste bydliska. "Ak pôjde dobrovoľník na dovolenku na Liptovskú Maru a uvidí porušovanie zákona, nebude môcť zasiahnuť," hovorí Baláž z rybárskeho zväzu.

Minister životného prostredia László Miklós chápe nosenie zbrane ako "psychologický efekt", za dôležité považuje už samotné jej nosenie.

Upozornil, že pri poslednom veľkom požiari v TANAP-e boli škody na prírode stámiliónové a strážcovia nemali zbrane, kým lesná stráž zbrane má, ale lesníci vyčíslili škody na dreve len na dva milióny.

Najmä rybári pri Dunaji majú skúsenosť s ozbrojenými pytliackymi skupinami. Napriek tomu je Baláž proti tomu, aby rybárska stráž nosila zbraň a zasahovať má podľa neho polícia. "Zbraň je síce vyššia autorita, ale naši ľudia nemajú byť strašiakmi, majú slušne dohliadať na plnenie zákona."

Strážcovia dnes môžu žiadať preukaz totožnosti, predviesť podozrivého na políciu, skontrolovať, či má zbraň, skontrolovať auto a batožinu, pri podozrení, že v nej je chránený druh. (haj)